Jej Veličenstvo || Charles Leclerc || ✓

• 24. •

"Prosím potlesk pre Charlesa Leclerca, v sprievode jeho pôvabnej partnerky, Fleur Grimaldi."

Charles viedol Fleur pomedzi stoly na parket. Ako jeden z jazdcov a hlavných tvári Ferrari, bola jeho povinnosť odtancovať otvárací tanec plesu, čo sa dozvedel päť minút predtým.

"Len sa nechaj viesť." šepol Fleur, ktorá sa ho nervózne držala.
"Ja sa nebojím tanca, Charles. Ale všetci na nás pozerajú."
"Pretože mám najkrajšiu partnerku zo všetkých." žmurkol na ňu, čo mu stále nešlo a Fleur sa potichu uchechtla.

Hudba začala hrať, obaja sa pohli do melódie, Fleur sa nechala viesť Charlesom, mala pocit, že sa vznáša.

"To mi pripomína náš prvý tanec." usmievala sa Fleur, keď hudba spomalila a na parkete sa zjavili aj ďalší hostia.
"Tiež na to teraz myslím." Charles sa usmial. "Ale vtedy som nemohol urobiť toto." sklonil ku nej hlavu a zľahka ju pobozkal. "Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi som to vtedy chcel urobiť. Keď si to teraz premietnem, bola to láska na prvý pohľad."
"Zdá sa mi to tak šialene ďaleko. A pritom je to polroka. Šesť mesiacov, ktoré mi zmenili život o sto osemdesiat stupňov."

Prvé tance si dvojica odbila, usadili sa ku stolu kde sedeli Charlesovi priatelia z jeho tímu.
Xavi a Alessandro s partnerkami pôsobili elegantne a Fleur si s nimi rýchlo našla spoločnú reč. Na závodoch, ktorých sa zúčastnila, nemala veľmi čas zhovárať sa s nimi, preto bola milo prekvapená, akí spontánni a veselí páni to vlastne sú.

Večer prebiehal veľmi dobre.
Fleur sa zabávala, bola uvoľnená a s kýmkoľvek sa rozprávala, tak na tom zanechala dobrý dojem.

Do tanca ju okrem Charlesa pozval aj Carlos, aj Fred, Charlesov šéf, dokonca aj Xavi a Alessandro ju vzali tancovať a ona sa cítila príjemne, chcene. Mala pocit, že našla ľudí, ktorí ju plne akceptujú a majú ju radi.

"Už som sa bál, že si sa mi vyparila."
"Potrebovala som len čerstvý vzduch."

Nemusela sa otáčať ku dverám aby vedela, že kráča rovno ku nej.
Na jej ramená dopadla jemná látka Charlesovho saka, do ktorého sa vďačne zabalila a dovolila jeho vôni aby ju celú objala.

"Bavíš sa dnes večer?"
"Veľmi." pootočila ku nemu hlavu, jej pery narazili na jeho líce. "Tvoji priatelia sú skvelí, Charles. Tak dobre sa s nimi rozpráva, zabáva. Sú milí. Stále len spomínajú, aký si posledné mesiace šťastný a spokojný."
"Pretože mám teba. Pri tebe som najšťastnejší a najspokojnejší."

Opieral sa jej o rameno, objímal ju a tlačil si jej drobné telo na svoju hruď.
Cítil potrebu ochraňovať ju pred celým svetom a ak to bude potrebné, aj to skutočne urobí.

"Oh." vydýchla Fleur.

Vedela, že sa majú s Charlesom dobre. Cítila sa v tom vzťahu istá, milovaná, stále ju ale občas zožierali pochybnosti o tom, či je to celé správne a či by radšej nemala odísť.
Charlesovo ubezpečenie ju ale uistilo v tom, že jej miesto je jednoducho po jeho boku.

A za nič na svete by to nemenila.

"Charles? Môžeš? Ide sa vyhlasovať tombola a ty s Carlosom ju žrebujete." volal od dverí Xavi.
"Idem!" Charles cmukol Fleur na krk. "Ideš dnu?"
"Ešte chvíľku ostanem. Ja som si tombolu nekúpila."
"Nie? Mohla si vyhrať niečo pekné."
"Charlie, ty si to niečo pekné čo som vyhrala." otočila sa mu tvárou a pobozkala ho. "Ľúbim ťa. Utekaj si plniť povinnosti. Ja budem v poriadku."

Ale nebola.

Len čo sa dvere za Charlesom zavreli a všetci hostia venovali pozornosť žrebovaniu tombole, na terasu ku Fleur vyšli dvaja muži v oblekoch.
Fleur si ich všimla v dave medzi hosťami. Sledovali ju, tým si bola istá.