Boy from the fitness [SK] (dokončené)

Dvadsaťosem

Ashton's POV
"Jay, tak my už pôjdeme. Aidenovi som už vravel, že odchádzame a Ander je v parku s deťmi." zniesol son naše tašky do haly.
"Ale kam sa ponáhľate deti? Veď sú len štyri hodiny." snažila sa ma zastaviť, no v L.A. som chcel byť čo najskôr.
"Elizabeth ma už čaká vonku a dosť sa ponáhľame. Odkáž otcovi že nech mi nabudúce nevolá." nemám záujem o žiadnu ďalšiu rodinnú oslavu.
"Vážne sa s ním nechceš ísť rozlúčiť?" pokrútil som hlavou. "Dobre teda." podišla ku mne a objala ma. "A drž sa Elizabet, je to dobré dievča. Nemaj pred ňou tajomstvá."
"Ahoj Jay." ignoroval som jej posledné slová. Sú veci, ktoré Elizabeth nepoviem, a Jay klamať viac nechcem.
S taškami cez rameno som zabuchol dvere na dome. Na dome v ktorom som vyrastal, a do ktorého sa najblyžší rok vracať nemienim.
"Aj tak nechápem, prečo sa vracáme už teraz. Nemohli sme ísť až večer?" ozvala sa Elizabeth hneď ako som si sadol za volant.
"Nie. Zajtra musím ísť niečo vybaviť a večer máme niečo na práci." žmurkol som na ňu a naštartoval biele BMW.
"Ja o ničom neviem" ona presne vie o čo ide.

Π•Π•Π•Π•Π

Zastavil som pred jej domom. Úprimne, nepáčil sa mi.Bol obložený starým bielym obkladom, v každom okne mala kvetináč, ku vchodu viedol chodník z kameňov a na dverách mala zavesenú cedulku "HOME". Niekomu to príde romantické a útulne, no na mňa je to príliš presladené.
"Nevystupuješ?" opýtala sa ma keď si otvárala dvere na aute.
"Zanes psa a zbaľ si nejaké veci čo potrebuješ na zajtra. Počkám ťa tu." zostal som sedieť za volantom a pre istotu zapol výstražné svetlá.
"Takže dnes spím u teba?" uškrnula sa.
Milujem, keď to robí. Vždy mierne zdvyhne jedno obočie a našpúli pery. Keby nebola tak ďaleko, asi by som jej ich vybozkával do fialova. Ďalšia vec čo na nej milujem.
Tie neskutočné pery. Plné a okrúhle. Môj jazyk sa na nich kĺže ako maslo na panvici.
"Pokiaľ si to nerozmyslím." zapol som si rádio a čakal kým znovu vybehne na chodník.
"Môžme ísť." nasadla na sedačku a v ruke držala veľkú čiernu kabelku. Na sebe mala riflové kraťasi a biele tielko pod pupok. Už len z pohľadu na jej telo som bol mimo.
"Dnes si sa prekonala. Netrvalo ti to hodinu, ale iba pól." odbočil som na križovatke a letmo na ňu pozrel.
"To preto, lebo sa nemôžem dočkať." zapriadla mi vedľa ucha a pohladila ma po stehne. Až príliš blýzsko môjho kamoša, ktorý na to ihneď reagoval.
"El, prestaň lebo to auto odstavím v strede križovatky a ty si týždeň nesadneš!" ruku som jej odsunul z môjho stehna na to svoje.
"Máš pravdu. Musím si šetriť sily na noc, však?"
Auto som nechal v garáži a nasledoval ju do výťahu. Presne vedela, prečo ide predo mnou. Po celý čas krútila zadkom, a vedela aj to, čo to so mnou robí.
"Neodomkneš tie dvere?" znovu sa uškrnula, keď som zastavil pred mojím bytom.
Zjavne to nevydržala, kľúče mi z ruky zobrala a odomkla za mňa. Hnď ako vošla dnu si kabelku položila na stolík v chodbe. Už s volnými rukami odkráčala do kuchyne.
"Čo robíš?" opýtal som sa cez stenu, hrabajúc sa v poločke v obývačke.
"Ľad." odpovedala stroho, a počul som ako škrípe stroj na ľadové kocky.
Konečne som vyhrabal štyri sviečky, ktoré si Kyle skrýval pre každý prípad.
"Och, aké romantické. Už len lupienky ruží a Mozart." prišla aj s tromi pohármi.
Vo dvoch bol ľad s nejakou oranžovo-hnedou šťavou a v treťom bol samotný ľad.
"Mozarta tu nemám, ale mám niečo lepšie." do sterea som strčil cédečko. "Led Zeppelin."
"Na," podala mi jeden pohár s tou gebuzinou "pomarančový džús."
Nebol môj. Neznášam pomaranče, takže si ho tu určite nechal Kyle.
Odpil som zo slamky a hneď som vedel že to nieje pomarančový džús. Aspoň nie čistý.
"Rum?" ukázal som na pohár.
Ona len prikývla a polodopitý pohár mi zobrala z ruky. Oba položila na stôl a postavila sa ku mne.
"Na gauč." prstom mi prikázala si sadnúť. Poslúchol som ako pes, aj keď mi vyzliekla tričko. "A teraz si ľahni."
Myslím, že by som si ľahol v každom prípade, no aj tak ma dlaňami zatlačila do hrude.
"Ideme sa hrať." šepla mi do ucha a pobozkala ma na lícnu kosť.
Potom na nos, aj do kútika úst. Jazykom pi prešla po pere a hneď mi ním skúmala ústa.
"Hm, chutíš po džúse s rumom." oblizla si peru a sadla si na mňa.
Naklonila sa ku mne a zadívala sa mi do očí. Nepobozkala ma, len sa na mňa dívala a hrýzla mi vrchnú peru. Až potom ma pobozkala.
No inak ako vždy. Teraz to bol vášnivý bosk plný dravosti. Túto jej stránku som nepoznal, no páčila sa mi.

Elizabeth's POV

Sama som bola prekvapená z toho čo robím. Nemala som vo zvyku byť nedočkavá alebo dychtivá po sexe, no on je samostatná kapitola. Pri ňom túžim robiť veci ktoré by som sa inak neodvážila spraviť.
"Prečo si ticho?" zahryzla som mu do pery a on sa zachvel.
"Užívam si to." odpovedal so zavretými očami.
Páčilo sa mi, že ho ovládam. Role sa konečne vymenili.
Vyzliekla som si svoje tričko a nahla sa kustolíku. Presne som vedela načo mi ten ľad poslúži. Zobrala som do úst jednu chladnú kocku a znovu ho pobozkala.
Ľad sa mi pomaly rozpúšťal na jazyku a s bozkami som mu posielala ľadové svieženie. Uškrnul sa do bozku, keď spolu s mojim jazykom mu do úst vnikol aj posledný kúsok zmrazenej vody.
Začala som mu sať kožu na krku, a nechala mu tam fialovú pamiatku. Do úst som vzala ďalšiu kocku a pobozkala ho na kľúčnu kosť. Zachvel sa, ked sa mu chladná voda kĺzala cez prsia.
Malými boštekami som mu zostupovala po hrudi až k bruchu. Každý môj bozk mu zanechal vlhkú stopu.
Celú kocku ľadu som mu spustila po bruchu až do pupku (fujky, to je ale divné slovo :DDD).
Keď sa mu voda rozpustila, oblizla som ju a nechala mu posledný bozk na brušnom svale. "Karta sa obrátila, nastáva krutá realita." pre zmenu zahryzol do pery on mne a zdvyhol ma na ruky. "Odplata láska." stlačil mi zadok medzi prstami a vošiel do jeho spálne.
Zhodil ma na posteľ a strhol zo mňa posledné zvyšky oblečenia. Vyzliekol si svoje capri džíny a odhodil ich k mojím veciam.
Keď sa svojou mokrou hruďou oprel o tú moju, zamrazilo ma. No teplo vychádzajúce zo zvyšku jeho tela ten pocit prekonalo.
"Ľúbim ťa" povedal tesne predtým ako vzdychol.
Bože! Ten jeho hlas je tak neskutočne sexy. "Aj ja teba."

Π•Π•Π•Π•Π

Keď som vsala, Ashton už vedľa mňa nebol. Hľadala som ho po celom byte, no nebol nikde.
Nakoniec som na stole našla papierik s jeho rukopisom:
Dobré ráno El,
Musel som skôr odísť, musím ísť niečo vybavovať a pravdepodobne budem do štvrtku mimo mesta. Prosím, nevolaj mi.Hneď ako sa vrátim, ozvem sa ti. Kyle ťa odvezie do práce.
Milujem ťa, Ash-
Bude mimo mesta? Nemám mu volať a kto je Kyle?
Išla som sa rýchlo osprchovať a raňajky som sa rozhodla kúpiť si v bufete. Chcela som ísť taxíkom, keď sa dvere hosťovskej izby otvorili.
Stál v nich vysoký černoch s karamelovými očami. Sexy.
"Elizabeth,však?" opýtal sa a podišiel ku mne.
Prikývla som. "Kyle, ak sa nemýlim."
"Áno, Ashov spolubývajúci."
"Eh, ty si tu bol aj včera v noci?" dobre, teraz sa cítim trochu trápne.
"Nie, prišiel som až nadránom, ale to ste už spali. Niečo mi ušlo?" uškrnul sa, lebo dobre vedel načo naráža.
"Nie, ideme?" obula som si topánky a vykročila k dverám.
"Jasné, ozaj Ash by sa mal z Atlanty vrátiť asi v stredu v noci."
Z Atlanty??

∆∆∆∆∆

Here it is :3
Kúsok dlhšia časť :) prepáčte že dlho nič nebolo, no snáď som vás aspoň trošku týmto uspokojila :DD
Mám pre vás skvelú správi. Teda myslím. :D Mám nový mobil, takže znovu bude nejaká pravidelnosť ;*
Ďakujem za skoro 10 tisíc prečítaní a skoro 1000 votov!! :3 love ya :*
PS: ochutnajte niekedy pomarančový džús s rumom a s ľadom :33

Your writer :* -Em ♥
See ya later darlings :*