Nemohla uveriť tomu, že sa to skutočne stalo ešte pár dní potom. Akokeby sa vám splní dlhoročný sen.
Na prácu už nebolo možné sústrediť sa tak, ako predtým. Už vtedy stále myslela na Draca, ale teraz to bolo intenzívnejšie.
Predstava toho jeho tela, ktoré videla v celej kráse, alebo rúk, na ktorých sa objavili dokonca žily, keď sa držal z boku pohovky pomedzi tým, ako do nej vrážal.
Bola chorá. Patrila do tej skupiny, kde študentky z Rokfortu boli posadnuté Dracom Malfoyom a spôsobom, ktorým to vedel urobiť.
Musela sa z toho dostať. Nemohla predsa stále myslieť na ten sex. Ak to Draco urobil len pretože bol opitý a už nechcel nič podobné opakovať, jedine to mohla brat len ako svoj osobný triumf.
Draco Lucius Malfoy, ty nezbedný, pekelný chlapec.
S povzdychom sa odtiahla od svojho pracovného stola a zadumane hľadela von oknom. Vedela, že snažiť sa prísť na iné myšlienky by bolo veľmi ťažké, ale presne to musela urobiť.
Prečo to Draco chcel skúšať? Možno, aby otestoval, či k nemu ešte niečo cíti? Ak áno, určite vypovedala kladne. Žeby-
Do riti, toto bola nemožná úloha. Jej myseľ plávala v spomienkach a teóriách, ktoré si vytvárala. Nemohla sa na ňom znova stať závislou, už jednoducho nie.
Lenže Draco bol tá najlepšia a najväčšia závislosť, akú kedy mala na dosah.
Usmiala sa sama pre seba a prekryla si dlaňou ústa. V jej kancelárii síce nikto nebol, ale aj tak mala pocit, že ten úsmev musí schovať. Predsa len, nemala naňho právo.
Akurát v tej chvíli niekto klopal na jej dvere. Strelila k nim pohľadom a upravila svoj vzhľad a sukňu. ,,Ďalej!" Ozvala sa.
Objavil sa tam Harry Potter. Začal sa usmievať a ona mu to opätovala rovnako. Na svojom oddelení mal veľa práce a len zriedka sa stalo, že si našiel čas na návštevu.
,,Hermi, rozhodol som sa, že ťa vezmem na obed," povedal potichu. ,,Len ako kolega a ak by si samozrejme chcela."
Pozorovala ho. Nesmelo tam stál akokeby sa bál, že ho odmietne kvôli práci.
,,Jasné, že pôjdem." Súhlasila nakoniec a presne podľa očakávania ho zaskočila. Inokedy by prácu nevynechala ani kvôli jedlu. Niečo s ňou muselo byť v neporiadku.
,,A...pôjdeme teda?" Spýtal sa znova a prešlapol z nohy na nohu.
,,Oh, ty si myslel teraz," zasmiala sa. Nejako predtým ani neriešila, že on už je aj v kabáte. Predsa len ako Auror cestoval takmer stále. ,,Áno, môžeme."
Postavila sa, tiež sa obliekla a ihneď s ním vyšla zo svojej kancelárie.
Celú cestu sa rozprávali. Nevedela kedy naposledy s ním takto komunikovala. Mal strašne veľa povinností.
Keď spolu vošli do reštaurácie, ktorú Harry vybral, tak sa mierne usmiala. Toto miesto milovala. Nebolo ani moc luxusné a cenou náročné.
Posadili sa k stolu a krátko na to si stihli aj objednať, než sa znova dali do konverzácie. Z ich tria už bolo len duo a preto si túto chvíľu veľmi vážila.
Teda až pokým...
,,Počul som, že ťa Malfoy navštevuje u teba doma." Ozval sa takmer až nevinne.
Začala sa dusiť vlastnou slinou. ,,Č- čo?" Vykoktala. Vedela od koho túto informáciu asi má, ale zaskočilo ju to.
,,Ginny mi povedala, že sa tam dokonca túla akokeby mu to patrilo. Že si si ho u seba neubytovala?" Jeho zelené oči sa na ňu vážne upreli.
,,Nehovor mi, že táto teória je tvoja," keď sklonil pohľad k zemi, vedela, že trafila presne. ,,Teda, Harry...ty mi neveríš."
,,Nie, to si nemysli! Tebe áno, ale nemôžem povedať to isté aj o Malfoyovi!" Zamračil sa a upravil si svoje okuliare.
,,Nebývam s ním. Len niekedy príde na návštevu. Nemyslím si, že je na tom niečo zlé. Ty áno?" Výrazne sa naňho pozrela.
,,Ja som toho názoru, že Malfoy-
,,Počul som svoje meno?"
Vydala šokovaný zvuk a otočila sa. Samozrejme, že tam stál. Na seba mal svoj klasický čierny oblek. Nevidela ho odvtedy už pár dní a nebola si istá, či jej výzor je práve úžasný.
Prečo sa o to zaujímala?
,,Grangerová, ty už o mne rozprávaš. Aké pekné od teba," priblížil sa k ich stolu a Hermiona z neho nespustila pohľad. ,,Ak sa smiem spýtať, chcel by som vedieť čo konkrétne ohľadom mňa sa rieši?" Oprel sa rukami o stôl, dal na nich celú váhu a tým vystrčil svoj zadok.
Síce svojimi očami skenoval ich oboch, ale na Hermione vždy zotrval o niečo dlhšie, pričom ona s ním očný kontakt udržiavala. Tá farba a ich jas boli také ľadové a nádherné, topila sa v modro-sivej lagúne.
,,Hm?" Dožadoval sa odpovede. ,,Myslím, že mám právo na racionálne vysvetlenie. Hovoriť moje meno nadarmo je hriech." Významne sa pozrel opäť na ňu a jej sa zatajil dych.
Ten zasraný Malfoy bol taký bastard.
Nadýchla sa, aby mohla odpovedať. ,,Len sme riešili tú malú záležitosť s Ginny." Vysvetlila a sama sa čudovala, že bol jej hlas taký kľudný a obyčajne normálny.
Po chvíli prikývol. ,,Nemáš sa čoho báť. Nemám potrebu nejako ubližovať Grangerovej alebo tvojej drahej manželke." Ozval sa smerom k Harrymu, ktorý sa však len zamračil.
,,Ktovie čoho si vôbec schopný."
,,Harry!" Pokarhala ho ihneď Hermiona.
,,Ty sám vieš o takých veciach minimum, takže by si si mal riešiť skôr svoje záležitosti. Nikoho nezaujímajú tie svoje sťažnosti, ktorými si určite Grangerovú kŕmil."
,,Draco!" Povedala rovnakým tónom.
Obaja sa na ňu pozreli. ,,Ide mi len o teba a tvoje vlastné bezpečie." Ujal sa slova ten, ktorý porazil Voldemorta.
Blonďak si pobavene odfrkol. ,,Iste, svätý Potter sa vždy zaujímal o druhých a mal potrebu zachraňovať."
,,Môžete s tým sakra prestať?!" Postavila sa, aby dala dôraz. Jediný, kto sedel bol Harry.
,,Nič nerobím, on si stále vyskakuje." Ukázal prstom na Draca.
,,Notak, to ty máš neustále narážky. Počujem v nich ten skrytý podtext. Ja ti aspoň hovorím všetko na rovinu." Pokrčil ramenami.
,,Vysvetli mi čo tu zase robíš. Prečo si vždy na mieste, kde som aj ja?" Bolo jasné, že otázka bola mierená na bývalého Slizolinského princa.
,,Neviem. Môj navigátor mi ukazuje na miesta, kde si a hneď ich nasledujem," uškrnul sa, pričom ona pochopila, že ju chcel provokovať. ,,Bol som v banke a v tejto reštike mám jedno stretnutie." Povedal už vážnejšie.
,,Tak prečo stojíš tu?" Pýtala sa ho ďalej.
,,Pretože som až doteraz nevidel toho, s kým som sa mal stretnúť. Ale veci sa zmenili. Snáď sa ešte uvidíme, Grangerová." Mrkol sa ňu a potom odstúpil a pristúpil k dvom chlapom, ktorých Hermiona nepoznala.
Sledovala ho až pokým si sadli u stola. Snažila sa prísť na to, či jeho "priateľov" skutočne ešte nikdy nevidela, ale neboli jej povedomí.
Najprv tí neznámi muži v uličke, ktorí ho boli a teraz ďalší...
Do akých skupiniek sa Draco vlastne zamotal?
YOU ARE READING
Omamné pokušenie ✓
FanfictionDlhé, dlhé roky nenávisti môžu urobiť veľa. Vojna zmenila mnoho vecí, ľudí. Jazvy na tele, duši. Kúsky, ktoré by nezlepil len tak niekto. Blúdiac po svete ruka v ruke s osudom, ktorý bol neznámy... Nevyzeralo to svetle, práve naopak - všetko bolo o...