She feel first, but he feel harder

~10.~

„Julie. Vstavaj, sme u mna doma" klepal na mna niekto. Prevrátila som sa z boku na bok a ignorovala situáciu. „Julie, noták" zaklepanie bolo silnejsie. „JULIE JA TU NEBUEM 20 MINUT PRI TEBE SEDIEŤ A BUDIŤ ŤA!" Zakričala a ja som si okamžite sadla. „no hurá" Ano, bola to Rose. Mňa by zaujmalo, ako som ta tu dostala. „tu maš pohár vody a tabletku. Tak si to daj a pod sa dole najesť" ukázala mi na vodu a tabletky. Išla som sa natiahnuť po vodu z ničoho nic som dostala strašnú bolesť do hlavy. „auu" chytila som sa za hlavu a vypila som cely pohár vody. Pomali som vstala na nohy a uplne sa mi ťažko chodilo a v hlave som mala take bolesti že to ani neni možné. Zišla som dole po schodoch. Dosť ma udivilo že som počas kráčania po schodoch nespadla, lebo nebolo od toho daleko. A pomali sa priblížila ku stolu. „ale ale, čo to vidím...prvá opica" povedala Rose. „ako vieš?" Opytala som sa a sadla si na stoličku. „pozri na mňa aka som svieža a pozri na seba" pri slove na seba sa zasmiala a ja som sa smiala s nou. Naozaj je sko taká rybyčka, a to vypila oveľa viac. „každy to zažil... na ďalšej pártybude lepšie" povedala a dala predomna tanier s jedlom, ktorý už vonal po celej kuchyni. „aká zasa ďalšia párty? Ja ze už stačilo" nechápala som. „zlatičko, každý chodi každý piatok na párty. Ani ja nechodím na úplne každú, ale večinu dodržať musis, inak ta prestanú pozývať" povedala „a čo ak nemam zaujem o žiadne pozvanie" povedala som. „Julie! Si najlepšia kamaratka Rose Parkinsonovej, ako je možné, aby chodila Rose iba sama na párty!?"
„Veď máš Bryca a dalsie kamrátky" ten Bryce by tam byť nemusel. „mam ale to frajer, ale ty si najka. Musiš si užívať život v takomto veku! Nikdy na to nezabudneš" povedala mi a vložila si do úst prvé sústo jej dokonalého jedla.
„ja si myslim, že zabudnem ak budem piť ako včera" zasmiala som sa. Vôbec nič su nepamätám.
„musíš piť s mierou" podotkla. „že to hovoriš prave ty! Ktorá včera pila za každého" povedala som a zasmiali sme sa. „tak niekedy mieru porušíš" zasmiali sme sa. Niekedy troška viac

Večer

„Divne je že si zo včera vôbec nič nepamätám. Iba to ako sme hrali tu hru pri ohnisku" hovorila som si samej sebe v izbe a pozerala do bieleho stropu nadomnou. Počas toho som jedla chipsy, ktoré mi skoro pri mojej zlej polohe pri jedení skoro už 2 krát zabehli. Stále som mala v hlave včerajší noc. Naozaj som sa snažila si spomenúť „musím sa opýtať Rose" začala som jej písať, ale celu správu som nakoniec zrušila a povedala si, že sa jej to radšej opýtam v škole. Potom ma napadlo či to naozaj chcem vedieť. Čo ak mi niečo tají. Prišlo mi to až trápne sa pýtať, veď ona bola ešte viac opitá ako ja....
Zistia som že chipsy na večeru niesu najlepšia varianta tak som sa rozhodla, konečne po hodine a trištvrte zísť dole sa navečeriať.
Zišla som dole po schodoch a pozdravila rodičov. „ahoj mami, ahoj tati" sadla si na stoličku a chcela začať jesť, ešte som si ani prvé sústo ryže nedala do úst a už mama mala na mňa hŕbu otázok. „kde si bola včera?" Opýtala sa mama nazačiatok kľudným hlasom, ani jej pohľad nesmeroval ku mňe, dívala sa do taniera a čakala na moju odpoveď, ktorá bola jasné že smerovaná na mňa. Otcino asi vonok po nociach nechodí. „vonku s Rose" odpovedla som taktiež klúdným hlasom. „ty si bola vonku cely večer, celu noc aj celé doobedie?" Čo viac chve ešte počuť? Začala byť naštvaná. Vedela som že toto neznači nič dobré a radšej by som mala vypadnúť a vyhnúť sa konverzácii. „Ano, spala som u Rose a zostali sme sa ešte učiť na pondelok, spokojná? Ja si to idem zjesť hore do izby" povedala som a postavila som sa, zobrala som si tanier a nestihla so ešte ani krok urobiť a už....
„moja zlatá, ja sa s tebou rozprávam. To čo ma znamenať, že odídeš od stola?" Opytala sa veľmi nepríjemným tónom. Nečudujem sa otcovi, že išiel radšej do obývačky telku pozerať. Tanier som dala spät na stôl a sadla si. Pri tom nemohlo chýbať podvzdychnutie.
„prečo mi klameš?" Položila príbor a prekrízila ruky. „neklamem ti, proste som bola vonku s Rose!" Samozrejme že som klamala, ale ako to môže vedieť. „klameš. Vždy keď klameš červenaš sa" o bože... mama to pozná. Toto je vec ktoru nikto nevie.
Priložia som si moje studené ruky na líca. Boli naozaj horúce...
„dobre dobre! Išla som s kamarátom ku ohňu na pláž kde bola party boli tam vsetci, opila som sa a prišla som ku Rose rano kde som spala až do poobedia. Spokojná!?" Zakričala som a hned som bežala do izby. Začala som si nadávať aká som krava že som jej to povedala. Takéto veci prosťe mama vedieť nemusí a tá moja už vôbec nie. Je tak starostlivá že mi tu ráno dá výklad o tom, aké je to škodlivé piť v tak mladom veku, ako si dovolím jej o tom nepovedať, ako sa môžem stretávať s chalanmi poza jej chrbát... ona svojim rodičom hovorila snaď všetko, alebo čo?

O pár dní neskôr

„Bakerová. Poď nám povedať čo si si zapamätala z minulej hodiny" ....nič...
„Bakerová!!" Zakričala. „ja nieism tvoj budík aby som ťa budila, za to som bohužiaľ není platená" povedala s jej falošným úsmevom, ktorý som si hneď po prebudení stihla všimnúť.
„tak načo ma budúte, stráta času keď vám to nejde do peňaženky. Ani do mojej peňaženky nejdú peniaze z času stráveného na vašej hodine" jej falošný usmev som jej zopakovala a postavila sa, išla som pomalým krokom ku tabuli ku ktorej ma vyvolala a čakala, čo za argument na mňa vytasí.
„na vaše „múdre„ reči som není zvedavá. Radšej mi povecte niečo o 15. Storoči" začala klepať perom po stole, čo ma začalo pekne znervoznovať.
Tá striga vie čo robi. Vie že jej hodiny neznášam a ešte cez prestávku pred hodinou zaspím.
Všetky oči boli na mňe a ja som bola spokojne ticho. Ja som si totiž to nevybrala tu stáť a už vôbec nie tu byť na niekto hodine s ňou. Takže za to prakticky ani nemôžem tak čo jej mám povedať keď vie že to neviem. Robí to schválne.
„učila ste sa niečo Bakerová?" Opytala sa. Slepá je alebo hluchá?
„tak asi vidíte. Nie, neučila" odpovedla som a prekrútia očami. Načo mi to je. Aj keby som to vedela, k čomu užitočnéhu v živote by som to využila? „sadnúť a hneď!" Prikázala mi a ja som nemala chuť jej nič hovoriť. Radšej som si to odpustila a išla „maš za 5!" Povedala a prišiel Bryce z wc. Neviem či mam byť smutná alebo šťastná z toho že to práve nevidel.
„ale, Mikels. Keď už nám tu tak stojíte mohli by ste tu zostať a povedať nám čo ste si zapamätali z minula" povedala mu. „veď odpovedala Bakerová" povedal a pozrel sa na mňa a ja som si práve ľahla na lavicu a dalej spala. „dostala za 5, Nevedela nič" počula som ako sa pousmial a to čo ešte urobil už radšej ani nechcem vedieť. „pani profesorka... ja vám porozprávam o významných udalostiach z 15. Storočia:
V tomto storočí sa dialo veľa významných vecí. Napríklad, v roku 1492 objavil Krištof Kolumbus Ameriku a tým začala doba objavov a kolonizácie. Tiež sa začala reformácia, ktorá zmenila náboženskú krajinu v Európe. A mnoho umelcov, ako Leonardo da Vinci a Michelangelo, tvorilo nádherné umelecké diela. A dalej-" ja som zodvihla hlavu a zabíjala ho pohľadom. To akože nemohol ísť keď sa pýtala na začiatku že kto to vie aby išiel!? Mohol ma zachrániť... teda on!? On a mňa zachrániť! On by sa tak akurát na mňa... „Stačí Mikels. Viac informácii vedieť nechcem, všetko bolo povedané minulú hodinu, toto mi stačí. Mate to za 1" pousmial sa a ked prešiel ku mňe, dotkol sa môjho ramena a naklonil sa k môjmu uchu „tak sa to robí, Bakerová" zasmial sa a sadol si na miesto. Mala som mu chuť mu všetky tie jeho blonďavé vlasy vytrhať z hlavy...