She feel first, but he feel harder

~11.~

Zazvonilo a ja som si hneď zobrala veci a išla ku skrinke. Bola som hrozne naštvaná. Pokazila som si priemer a mama toto neprežije ešte keď som bola na tej párty...doma ma zabijú.
Často hrám hrdinku a potom na to doplacam.
To hrdinstvo by mi ani nevadilo, ale ide o toho Bryca. Ako ma dokáže tento chalan naštvať...to nedokázal asi nikto. Nikdy... Čoraz viac som s ním, tým viac naň ho dostávam alergiu,ale brutálnu..
Treskla som so skrinkou a pozrela sa pred seba. „Neruším ťa pri tvojej slabej chvíli?..." Opýtala sa Rose s malým úškrnom na tvári ktorý by ma vedel veľmi rýchlo vytočiť keby to nebola Rose.
„som tak, ale že tak nasr-...." Môj tón hlasu sa zvyšoval a zvyšoval, Rose mi pred mojím výbuchom štíhla dať ruku cez ústa. „kroť sa. Si v škole a všade máš profesorov..." Povedala sa dala mi ruku preč z úst. „a čo mi po nich..." Zobrala som sa a išla som preč,ani neviem kam. Rose ma ale nasledovala. „tebe sa čo také nepríjemné stalo, keď si taká vytočena?" opýtala sa ma a snažila sa ma dobehnut, keďže je dosť nízka. Ako aj ja, len ja viem rýchlejšie kráčať narozdiel od Rose, ktorá keď rýchlo kráča vyzerá ako tučniak... Začala som sa smiať a zastavila som sa. „ty si schizofrénik alebo psychopat?" Udivene sa na mňa Rose pozerala, ale to ešte nevedela že ma rozosmiala ona. „keby si sa videla" povedala som a názorne som jej ukázala ako kráčala. Naďalej som sa smiala. „ty jedna" zasmiala sa. „so mňa si srandu nerob! Som tvoja najlepšia kamarátka" povedala s prižmúreními očami a vyšetrením ukazovákom smerom ku mne. „poučim sa" povedala som s úsmevom na tvári a išli sme spolu na wc.

„ved už sa tak naň ho nehnevaj...je to človek ako ty a proste mal troška staršie že stal v rade kde sa rozdával rozum na dejepis. Za to ty Júlie, si bola na inej lodi" zasmiala sa nad tým čo povedala. Ja som jej povedala o Tom čo sa stalo na hodine, samozrejme vždy bude na strane oboch. „hej!" Zakričala som. „no čoo? Ty si si tiež so mňa robila srandu. Teraz sme si kvit" povedala a ďalej sa na seba pozrela do zrkadla a upravovala sa.
„Počuj Rose. Povieš mi čo a sa v piatok stalo?" Opytala som sa s nevedomim čo sa dozviem. „ty si to nepamätáš?" Bola zaskočená. „nie, mam uplne okno. Poslednu vec čo si pamätám je že sme hrali tu hru..." povedala som jej a ona na mňa hodila jej ksichtik.
„Si si istá že to chceš vedieť?" Opýtala sa. Začala som sa pomali, ale isto báť. Čo sa potom také stalo...
„preboha, mám sa bat!?" Opýtala som sa a hodila na ňu udivene oči.  „nieee....veď nič také sa nestalo. Robím si srandu" zasmiala sa ako by nič. „naozaj...lebo mám fakt divný pocit" povedala som a prikrčila čelo na znak že nechápem že sa nič zle nestalo. Ako keby mi niaky neznámy hlas vnútri mňa hovoril, že to nedopadlo dobre. „no nie vieš, klamem ti..." Pokrútila hlavou a otočila sa späť k zrkadlu. 

Pohlad Rose

A do riti. Opýtala sa ma čo sa stalo. „si si istá že to chceš vedieť?" Do takejto situácie sa nerada dostávam. Buď bude naštvaná na mňa alebo na....no jednoznačne na mňa. Nemôžem jej to povedať. Ukameňovala by ma keby zistila čo sa stalo.
„preboha, mám sa báť!?" Mala by si sa.
„nieee...veď nič také sa nestalo. Robím si srandu" zasmiala som sa falošné, nechcem klamať mojej najlepšej kamaratke. Ale poznáte ten pocit kedy jej proste nechcete ublížiť...radšej budete klamať ako jej povedať pravdu. Čo oči nevidia, to srdce nebolí...

Kratka čast.... Ja viem, ale po dlhej dobe čo som nič nepridala kôli škole, ma nič lepšie napadlo. Budem sa snažiť viac písať a pridávať časti do všetkých knih čo mám. Ale stíhať to je ťažké. Budem sa snažiť💋