Predátor - POZASTAVENO

1. kapitola

Všade je tma, iba mesiac žiari nad vrcholkami stromov. Bežím pomedzi stromy a zabáram sa čoraz hlbšie do hustnúcej hmly.

Cítim chlad, ktorý z nej sála, ale aj vzrušenie, ktoré sála z Lucindy. Beží napravo odomňa a jej hnedý kožuch čechrá vietor. Priam cítim ako si to užíva.

Po mojej ľavici beží veľký, šedý vlk-Lukas. Silnými labami sa rýchlo odráža a neustále sa obzerá a vetrý.

Chápem ho. Cítim, ako sa mi zaceluje rana na boku. Ešte že sa tak rýchlo hojíme. Na mojej čiernej srsti zasychá krv a zliepa ju dokopy. Ešte dnes ráno sme boli členmi svorky, teraz sme utečenci. Nechcem tomu veriť, no musím.

Ráno som sa zobudila na zvonenie oslavného zvona. Bolo už osem, už dávno som mala pomáhať otcovi. Dnes som pôvodne mala ísť loviť, no otec mi to zakázal. Naštvala som ho.

Rýchlo som sa obliekla a prečesala si dlhé, čierne vlasy. Pár pramienkov mám čerstvo nafarbených Azuritovou modrou, to aby mi ladili k očiam.

To otca tak naštvalo. Vďaka tomu mám teraz ako vlk modrý chrbát (iba tenký pásik), pravé ucho a dolnú časť zadnej laby. Nieje to až také viditeľné no jemu je to jedno.

Obliekla som si tričko a kraťasi a vybehla som na námestie. Bola tam už skoro celá svorka. Námesti bolo veľké, oválne a hneď vedľa hustého lesa, z ktorého sa teraz ozývalo vlčie zavíjanie.

Pretisla som sa až dopredu, k Lucinde. "Myslíš, že ju Luk našiel?" opýtala som sa šeptom. Ak by nás niekto začul, mohol by to povedať otcovi. Viac problémov naozaj nepotrebujem.

"Jasné. Nestopovali sme ju predsa bezdôvodne." odpovedala mi tiež pošepky. Určite si uvedomovala závažnosť situácie. Jej zamatový hlas ma upokojil. Jej orieškové oči sa pozreli do mojich, modrých a usmiala sa. Určite presne vedela na čo sa pýtam.

Už dva týždne sme stopovali medvedicu s tromi mladými. Dohodli sme sa, že na dnešnom love Luk jedno z mladých zabije. Načasovanie bolo geniálne. Medvedie mäso nielenže vynikajúco chutilo, ale bolo aj veľmi cenené. Lukas poterboval vstúpiť do vyššej vrstvy hierarchie. Hrozil mu totiž post Omega-samca. Bol to najnižší post z celej svorky a preto sme s Luci zakročili. Dúfali sme, že sa vďaka tomu vyhne nemilosti od Alfy.

V krový niečo zašuchotalo a nakoniec vyšiel z lesa obrovský, čierno-biely vlk. Mal asi meter a pol do výšky a dlhý bol aspoň dva metre. Zuby mal veľké ako moje malíčky a pazúry ako môj ukazovák. Bol to náš Alfa-môj otec.

Za ním vyšlo z lesa ešte sedem vlkov. Tiež boli obrovský, no o niečo menší ako Alfa. V našej skupinke som bola jediná, rovnako vysoká ako on.

Ako tretí vyšiel z lesa Lukas . Sivú srsť mal strapatú a pravé ucho natrhnuté. V papuli niesol malého medveďa.

Luci mi šťastne stisla ruku a usmiala sa ako slniečko. Luk položil medveďa pred otca, poklonil sa mu a odbehol smerom k nám. Cestu mu však zastaly Kevin a Chris. Nikdy ho nemali príliš radi a určite sa im nepáčilo, že ulovil medveďa.

Otec sa premenil naspäť na človeka a tým dal povolenie aj ostatným.

Ako ľudia už Kevin a Chris nemali ako Luka zadržať, a tak ho neochotne pustily.

Prešiel k nám a Luci sa mu nadšene hodila okolo krku. Urobila by som to tiež, no moje postavenie mi v tom bránilo. Ak by som sa mu hodila okolo krku, niektorý členovia svorky by s tým nesúhlasily a skončilo by to minimálne nedôverou voči mojej osobe. Namiesto toho sme si len tľapli.

Chcela som ešte niečo povedať no otec prebral slovo. "Dnešný lov bol veľmi úspešný." vyslovil hrdo. "Už vyše päť rokov tu nik neulovil medveďa, no dnes sa to podarilo jednému z našich mladých lovcov, Lukasovi. Na počesť našich mladých lovcov som sa rozhodol dnes večer zorganizovať oslavu." povedal teatrálne.

Okamžite som z ostatných vycítila radosť. Nebolo časté, že otec vyhlásil oslavu. Muselo sa diať niečo veľké.

Kým Luci a Luk debatovali o tom, čo sa deje, ja som sledovala otca. Pomaly kráčal smerom k nášmu domu a všetci mu ustupovali z cesty. Tesne pred tým, než sa mi stratil z dohľadu, na mňa vrhol letmí pohľad.

Zamrazilo ma. Ten pohľad som dobre poznala, dával mi ním najavo, že sa o niečom musíme porozprávať. Rýchlo som Luci vysvetlila situáciu a bežala som domov.

Tesne pred koncom námestia som vrazila do Andrewa. Bol vysoký, vyšportovaný a celkom pekný. Mal hnedé vlasy, hnedé oči a šibalský úsmev. Ale hlavne bol strašne pyšný.

Bol to otcov najobľúbenejší lovec a ja som s ním momentálne chodila. Bol to skôr vzťah kôli imidžu, no pomali som si uvedomovala, že k nemu niečo cítim. Bol to tiež tajný vzťah, keďže otec by nás zaň oboch poriadne potrestal.

Kým stihol niečo povedať, obišla som ho a bežala som domov.

Toto je môj prvý príbeh, tak vás prosím, komentujte, čo sa vám páči a čo nie. Budem sa snažiť, písať tak, aby sa vám to páčilo. Znesiem aj kritiku. ;-) Dúfam, že budete so story spokojný.

*Sweetbell :*