Omamné pokušenie ✓

13. Hračka

Nasledujúce dni boli ako prechádzka ružovým sadom. Presne tak to Hermiona videla, keď sa s Dracom stretávala, pričom sa veľakrát aj držali za ruky s prepletenými prstami.

Nevedela čo si má myslieť o tom, akým smerom sa vyvíjal ich vzťah. Takto sa k sebe správali aj keď boli priateľmi. Jediné, čo bolo nové boli bozky a to, že spolu spali.

Niežeby to Hermione vadilo. Úplne jej stačilo, že sú znova spolu.

Lenže nič nie je dokonalé navždy.

Noviny o nich písali...bežne. Ona to nevedela. Nečítala ich už nejaký čas. Áno, niekedy si všimla, že sa na ňu niekto pozerá, šepkajú si, ale naučila sa to ignorovať. Nebrala to na vedomie.

Dozvedela sa o to až vtedy, keď za ňou prišla Ginny. Samozrejme, že jej najlepšia kamarátka už o všetkom vedela. Povedala jej to krátko po tom, ako Draco odišiel a trápila sa kvôli tomu.

Nebola nadšená. Nie, červenovláska doslova vrhala ohne, div, že jej nespálila celý dom.

Hermiona to rýchlo vysvetlila. Hovorila o celej ich spoločnej minulosti, čo presne cítila k Ronovi a v čom bol tento cit s Dracom iný.

Tam to ryšavka pochopila. Nikdy nepovedala, že sa jej to páči a ani nič podobné, ale snažila sa Hermionu zdvihnúť hore, keď ťažko vnímala odchod blonďaka, nakoľko si myslela, že za to môže.

Články na prednej strane boli plné bulváru. Niečo bola pravda, to musela uznať, ostatné ako inak, než len nezmysly.

Nechcela sa tým zaoberať a zbytočne si zaťažovať hlavu, a tak nechala veci na pokoj. Nevedela však - nie, ani by ju nenapadlo -, že pred prahom jej dverí sa objaví Ronald Weasley, ktorý všetko toto čítal.

Cítila sa trápne a dokonca pociťovala aj vinu. Do verejnosti vypustila niečo, čo malo byť ešte nejakú dobu tajomstvom. To nebolo najhoršie. Verejnosť si o nej musela myslieť, že je ľahké dievča. Na tento detail zabudla.

Ich oficiálny rozchod nastal len pred pár týždňami, takže to pre ňu bolo ešte celkom čerstvé. Za čo bola rada bol aspoň ten fakt, že verejnosť zatiaľ o ničom nevedela - iba ona, Ron, Harry a Ginny boli s týmto faktom oboznámení. Práve preto očakávala, že dostal pozvánku na dnešný večer ako jej partner, ale pravdepodobne tomu nedával pozornosť, keď bol v zahraničí kvôli metlobalu.

Všetci si predsa mysleli, že sú stále spolu...ako sa jej to mohlo vypariť z hlavy?!

,,Ahoj." Ozval sa ako prvý práve v momente, keď sa jej z uvedomenia podlomili kolená a ona sa chytila zárubne dverí.

Nadýchla sa a najprv musela nájsť dych, aby sa mohla upokojiť. ,,A-ahoj." Zakoktala tichý pozdrav.

,,Necháš ma tu len stáť, alebo by som mohol ísť aj dnu...?" Len sa naňho pozerala a neodpovedala.

,,No-"

,,Weasley, príjemné prekvapenie."

Hermiona zatvorila oči pri tom hlase. Nie, on tu ešte chýbal! Toto sa celé dokáže posrať do minúty! Hlavne, ak u nej boli obaja...

,,Malfoy, tiež ťa nerád vidím." Z Rona sršalo rozhorčenie a to, akým pohľadom sa na Draca pozeral, keď prešiel okolo neho a k Hermione, pričom ju chytil okolo pása sa jej vôbec nepáčilo.

Snáď prvýkrát sa od jeho príjemného objatia odtiahla pretože nechcela vyvolávať konflikty. ,,Môžem vedieť prečo stojíte obidvaja pri mojom dome?" Pýtala sa ich potichu.

,,Mala si počkať, aby sme to zverejnili spolu." Ozval sa prvý Ronald a tentoraz z jeho hlasu prechádzal mráz.

Zamračila sa. ,,A to by bolo kedy? Stále si niekde inde. Ako dlho si si myslel, že na teba budem čakať, hm?"

,,Prišiel by som a potom sme mohli všetkým oznámiť, že už nie sme spolu. Nemala si to robiť týmto spôsobom." Znechutene si prezrel Draca vedľa nej a keď sa k nemu otočila, tak zistila, že jeho pohľad bol opätovaný.

Buchla ho lakťom, čím mu povedala, aby sa krotil, lenže urobil pravý opak...

,,Využíval si vzťahu na väčšiu popularitu aj mimo toho tvojho slávneho Metlobalu - niežeby si bol niekedy lepší, než ja," dodal hrdo a ona si povzdychla. ,,Predlžoval by si to tak dlho, že by si možno nikdy nič neukončil. Mohol si čakať, že sa Hermiona posunie ďalej a teba nechá za sebou."

,,Myslíš si, že za ňu môžeš hovoriť? Čo si to vlastne dovoľuješ vôbec povedať jediné slovo mojím smerom?" Ron Weasley sakra vrel a kypel, to nebolo správne.

,,V porovnaní so mnou si jedno zrnko piesku, ale ja som ten, kto tvorí piesočnatú púšť a robí z nej celok. Chápeš?"

,,Nie, určite by to nedávalo zmysel nikomu-"

,,Potom by som mal viacej brať ohľad na tvoj maličký mozoček a použiť iný príklad," uškrnul sa a Hermiona si šúchala koreň nosa. ,,Ty si kameň v topánke. Nikto ho nemá rád. Ja som ten, kto túto vadu vytrasie a nechá za sebou, ležať na zemi."

,,Ty jeden skazený-"

,,Upokojíme sa," ozvala sa a stúpla si medzi nich keď to vyzeralo, že Ronald na Draca aj skočí. ,,Myslím, že teraz tu nechcem ani jedného z vás. Bola by som najradšej keby obaja opustíte pozemky tohto domu."

,,To on je tu ten-

,,Ale Hermiona, nemyslím si, že-

,,-kto nie je vítaný."

,,-by si ma mala vyháňať."

Hovorili jeden cez druhého a ona sa na nich oboch len mračila. ,,Ste ako malé deti, ktoré sa hádajú kvôli obľúbenej hračke. Keď je voľná, nikto sa o ňu nezaujíma, ale v momente, ako ju má v ruke niekto z vás, ten druhý ju chce."

,,Nenazývaj sa tak," zamračil sa už aj Draco. ,,Nikto iný okrem toho za tebou ťa nemôže brať len ako opotrebovanú hračku. Ja to tak určite necítim."

Hermiona sa zarazila a už mala na jazyku: Čo teda cítiš? Stihla sa ale zastaviť. Na túto otázku nemala úplne právo a už vôbec nie teraz pred niekým, s kým predtým chodila.

Keď si spomenula, že tam vlastne stále je, otočila sa aj naňho a našťastie akurát, aby ho zastavila v ďalšej slovnej narážke na Draca - aj keď bolo jasné, že to práve blonďak mal vždy čo povedať a tým provokoval.

,,Napravím to. Verejnosti poviem presne ako to bolo a je teraz. O to nemaj strach. Teraz môžeš ísť hrať. Určite sa idú pre teba v zahraničí priam roztrhať." Poslednú vetu už povedala jedovato.

,,Mňa vyháňaš a jeho si tu nechávaš?!" Ukázal prstom na Draca.

,,Dostaň sa cez to, Weasley. Držím ti k tomu palce, ale rob to ďaleko od tohto miesta." Malfoy k nemu prišiel a samoľúbne mu to hovoril do tváre.

,,Mrzí ma to, ale aj ty choď domov, Draco. Chcem byť dneska večer už sama."

,,Počkať, čo?!" Z toho hlasu bolo počuť mrzutosť, ale aj obavy - akokeby ju nechcel nechávať samú. Vždy sa o ňu chcel starať, ale ona ho pri sebe nepotrebovala stále...aj keď jeho prítomnosť bola naozaj veľmi príjemná. Dnes nie, potrebovala chvíľu osamote.

Ron sa mu ešte vysmial za jeho falošné nádeje a to Draca očividne dostávalo ešte viacej. Nikdy nespustil pohľad z Hermiony.

,,Neboj sa, Grangerová. Ak ma teraz vyhodíš, zajtra skoro ráno tu budem znova. Ktorú možnosť si teda vyberieš?" Nestrácal nádej a jeho modré oči na ňu žiarili prosbou.

,,Dúfam, že zajtra v tom čase bude poriadny lejak. Pretože by si tu určite stál hodiny v kuse." Povedala mu len s uškrnom a zatvorila dvere, keď zmizla v svojom dome.

,,Však ty raz vylezieš! A potom ti spravím taký dážď, že budeš mokrá ešte tri dni potom!" Počula ho kričať a len sa usmiala.