༻Začiatok༺

18 0 0
                                    

-Tam kde svetlo nesvieti a tma svieti svojou hĺbkou-༺
.
mesto: Valington
Píše sa rok : 1897
.

Tak jemné kroky, nepočujúc ani šuchnutie lístka o konské kopyto,. Čoraz viac to všetkých udivuje, pretože kôň sám o sebe vyzerá mohutne a kopyta ma enormné ako ťažný...Preto sa im nezdá to ticho.., Ako si všetci všimnú siluetu sediac na koni, dlhý čierny kabát a kapucňa cez hlavu. Pre nich to znamená že to bude pravdepodobne zaklínač z vedľajšej dediny,. Ľudia si v okamihu začali šepotať ich myšlienky...Od drzých až po hlúpe narážky,. Nikto nemal rád zaklínačov, boli podľa ľudí prínosom nešťastia . Jazdec vnímal slová ale bolo vidno ako to má v paži ,tak sa vydal krokom svojou cestou do poslednej uličky kde sa mal stretnúť s jednou dušou...Zastali, kôň odfrkol a nohy si dal do príjemnejšej polohy. Na to jazdca napadlo sa dať do ľahu, neviem jak ale vždy rad je inak v konskom sedle. 

,,Kiežby si vedel rozprávať, však kamarát..?"

Ako si neznámy jazdec odpočíval a beznádejne sa rozprával so svojím koňom, vyliezla tá duša s ktorou sa jazdec mal vidieť....

RAL!!!!"

Kôň ustúpil a zatriasol , to jazdca posadilo naspäť do sedu ...

"Ral! Kde si toľko bola ?,. A nehovor mi že si išla len na poľovačku!"

...Zatiahla som si dole kapucňu a očami prešla do tých jeho

"Veru neveril by si, no pri návrate ,som stretla toho drzého hlupáka z krčmy "

Daux sa zamyslel ,no vždy sa obával o Ral ako keby bola jeho

,,Ublížil ti nijakým spôsobom?, dúfam že ťa nechal a že sa poučil z minulej chyby"

Mňa konkrétne nechal, lenže pohľad na tú pekárku a to ako ju bije nebol nijako príjemný. Nazýval ju štetkou a bolo vidno ako každú chvíľu má chuť vytiahnuť ten nožík čo má v kapse. Poznala som ju kratšiu dobu, keďže do mesta sme sa nasťahovali asi mesiac dozadu. Nebola nijako zaujímavá ale jej energia bola hrejivá a zároveň raz bola ochotná pomôcť keď videla že treba

V tomto som chvíľu porozmýšľala, preto som Azbera zastavila a muškou pištole namierila na toho ako to nazveme "blbca,,  a hneď ako som mala možnosť vystrelila. Guľka švihom sekundy preletela jeho hlavou a na to on iba stihol jej schytiť ruku .Na to sa ona zľakla a upadla tak isto na zem, krv ktorá vystriekla z jeho hlavy jej zašpinila košieľku čo mala... 

Svojím zastrašeným pohľadom prechádzala každým smerom,no až dokým nevidela toho kto bol za výstrelom. To ju nalákalo a začala sa rukami otláčať dozadu... Neviem či si toho všimla ale hneď vedľa o kúsok bola poriadne žihľava

Na to mi nedalo a kričím jej nech ďalej nejde lebo si ublíži
Nestihla ani postrehnúť a už jej ruka bola popŕhlená
Zliezla som preto z Azbera ,vytiahla masť zo sedlovej kapsy a namierila si to ku nej.
Vedela že už nestihne mne utiecť ale nemala ani prečo, neplánujem jej ublížiť.

Podaním ruky som ju postavila a oprašila od nečistoty. Bolo vidno ako sa na mňa s údivom pozerá ale ak by som ju tak nechala tak kto vie čo by ju čakalo.

toto celé som mu vysvetlila ale i tak mal na to svoj názor, síce záporný ale ako niekomu tak ako je on by sa aj tak nezišla puška do rúk  ... príliš mäkký  -Ral sa na to zachichotala- 

Aj tak, čo mám robiť, ak som viac-menej  poverená na takú službu, kde aj pokus duše s úmyslom zabiť je trest už tak prisní. Na to som si napravila oťaže a potlačila Azbera aby nakráčal. Tak som neskutočne dlho chcela ísť kúpiť nové náboje do zbraní, preto som si to nasmerovala do obchodu. Už sa trochu stmievalo, pouličné lampy začali ľudia zapaľovať, no v mojej prítomnosti im to išlo ťažšie. Všimla som siako sa samovoľne hýbu a ich plameň bliká...Vždy som s tým mala problém pri spoznávaní ľudí z iných oblastí hneď po tom ako si to všimli

Ak je zaklínač niekde pri vás, môže sa prevteliť do všetkého živého aj neživého,.Viete ho odhaliť hlavne podľa svetiel, ak začnú neprirodzene blikať, moc ktorá vychádza zo zaklínačovej ruky je to čo odpudzuje oheň. Preto oheň niekedy horí nahnute ,..Niekedy zhasnú kompletne svetlá ale to vás už vtedy zaklínač zaženie do samého zúfalstva a do vlastnej tmy....Pri poslednom vydýchnutí a pomyslení na koniec života sa vás opýta sám vlastný duch "Chceš dnes zomrieť? "veľa ľudí nepochopí prečo sa pýtať, keď každý dobre vie že nie...Ten kto si uvedomuje svojej chyby, sa cíti previnilo a vie že ak je to veľká chyba tak si myslí že si nezaslúži žiť preto povie "Áno ". V tých je aspoň vidno možná snaha nápravy...Ale ten kto si to za ten dlhý čas neuvedomí dokým nestretne Ral tak ,,ona nemá ani zľutovania...



You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Jun 02 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

Light of Darkness༺Where stories live. Discover now