She feel first, but he feel harder

~5.~

Pri mojom dlhom nočnom uvažovaní som zaspala. Spala som celkom dosť trvrdo kedže som rano zaspala. Zobudila som sa a pozrela na hodiny *7:51* preboha! To uz som mala byť v škole. Rychlo som sa obliekla a ani som sa nemaľovala. Zakričala som na mamu že nestíham raňajky a bežala na najbližší autobus, ktorý išiel o 8:05, bežala som z celých síl Kedže už bolo 8:03 a zastávka bola ešte dosť daleko. Pri utekají som si stihla všimnúť Bryca. Bryca! Nebodaj zaspal tiež!? Veď už nám škola začala. Pribehla som uplne udychčaná
„nemáš byť už v škole?" Opytala som sa ho. „ak ma pamäť neklame, tak chodíme spolu do triedy. Takže by si mala byť v škole aj ty" pozrela som sa naňho a zamračila sa, on už na mňa, ale zazeral. „zaspala som" povedala som. „vyzeráš tak" povedal a uškrul sa. „ďakujem vám pán dokonalý za to, že som si mohla vypočuť váš ctený názor. Važim si to" povedala som s falošným úsmevom a potom sa zasa zamračila. „vieš ty vôbec o tom, že dnes máme prísť až druhu hodinu" povedal. „viem" povedala som. Jasné že neviem. Išla som si dušu vypľuť keď som sem bežala. „nevyzeralo to tak" uškrnul sa. Práve prišiel autobus „staraj sa o seba Bryce Mikels" povedala som a nastúpila do autobusu. Sadla som si na miesto kde bolo voľné. Pozrela som sa z okna a videl som tam.. moj strom! Teda nie.. bol tam moj strom.

Flashback október 2020
Pohlad Bryce

„hej chalani! Niekto prosím vylezte na ten strom. Ked tam budeme viac tak ho nespília" kričala na celu ulicu. Chceli ten jej strom spílilt. Bola na nom nonstop. „dievčatko musíš ísť dole. Mame na príkaz ho spilit. Niekto tu ma pozemok a praje si ho tu nemať" zakričal robitnik na nu. „Julie musiš ísť dole!" Povedal som ale nepočúvala. Julie Baker by bola schopná tam zostať a chcieť aby ten strom spadol s ňou. „nie Bryce. Chalani prosím poďte hore!" Kričala s plačom. Bolo mi jej ľúto ale prišiel nám autobus. Steven, sa na nej vždy musel smiať ale viem, že ho mala fakt rada. Nechcel som jej ale pomôcť. Aby si myslela ze mam o ňu zaujem. Nie ďakujem. Takéto starosti mať nepotrebujem. Julie ktorá si myslí že ju mam rad a preto je pomáham. Radšej som išiel na autobus. „hej Bryce! Steven! Prosim..." odkričala ale autobus už vyrazil.

Koniec Flashbacku

Bol tam iba peň... bolo to fuč. Naozaj som ten strom milovala. V chvíľach kedy som na nom bola som zabudla na všetko čo ma trápilo.
———

„ano to teda je" zasmiali sme sa s Noahom. Išli sme do parku sa preisť a už tu spolu kecáme asi dve hodiny. Je fakt fajn. Asi som viac fajn chalana nikdy nestretla. Ano každý myslí zasa na Brayca, ale Bryce sa somnou bavil ale so štýlom lebo musel. A to som ja nevedela, vždy som si myslela ze sa somnou chcel bavit, ale nechcel.
„hej ale mohli by sme už isť nie??" Opýtal sa.
„čoo? Ja že tu čakáme na ten západ slnka"
„aaa ano prepáč" odpovedal a zasmial sa.
„nie nie ak chces ísť kludne môžeme, aj tak je to len detinský zapad slnka..."
„nie, ja sa naň chcem pozerať. Není detinský" odpovedal a sadli sme si na lavičku.
A pozerali na slnko. Pomali klesalo dole a dole. Spomenula som si, ako som ako som ako mala sedávala na mojom strome a užívala si to. Pamätám si aj na to ako mi ocko hovoril o krajine. V tieto pekne chvíle si vždy spomeniem. „aha, ako ide rýchlo" ukázala som prstom. „máš pravdu už vidno iba lúče"
„je to krasne" pousmiala som sa
„to je" odpovedal a pozrel sa na mna. Slnko už bolo za kopcom a úsmev nám z tvare velmi rýchlo zmizol. Iba sme sa na seba pozerali. Citila som zvláštny pocit, prešiel mnou blesk. Zrazu ma pobozkal. Wow, wow, wow.... Moja prvá pusa!

Chcela by som vás ešte raz upozorniť.. niekto asi nechce čítať oznamy a upozornenia na začiatku, ktoré píšem preto aby sa predišlo hlúpim komentárom.
Chcem vás poprosiť. Ak čítate príbeh, tak si prečítajte čo vám autor oznamuje, ak chcete komentovať. Všetko čo by vám mohlo vadiť je písme tam, tak vás naozaj prosím aby ste sa potom somnou nechceli hádať v komentároch, radšej si to prečítajte predom.
❤️❤️❤️
Samozrejme vždy sa najde niekto komu niečo vadí, ja to chapem, ale mam niaky dôvod prečo to na začiatku píšem.
Posielam lásku💋

Táto kapitola je celkom krátka tak sa ospravedlňujem... dnes som napísala 2 kapitoly z „taký opyčajný chalan", jednu z „počkám si na teba" a 3 z tohoto príbehu. Som unavená, ale snažila som sa dohnať to čo som zanedbala počas Vianoc☺️💋