She feel first, but he feel harder

~9.~

Rozbolela ma z toho hlava..
Išla som smerom k moru aby som mohla byť konečne pri Rose a Noahovi. „Julie zostaň tam, budeš mokrá" kričala na mna Rose z vody „mne je to jedno!" Zakričala som a chystala sa ísť do vody. „nejdeš tam!" Chytil ma za ruku Bryce a povedal. „ideme domov!" Rozkázal mi. Otočila som sa a pozrela naňho „s tebou? nikdy!" Povedala som a vytrhla ruku z tej jeho. „si myslíš, že ja mam v úmysle ísť s tebou domov?! Nie nemám! Ale niako sa dostať domov musiš" kričal. „ja idem s Noahom a Rose" otočila som sa a išla dalej za nimi „obaja sú opitý" povedal „aj ty si opitý" povedala som pár metrov od neho „nedal som si ani štipku alkoholu, všetko za mna pila Rose" zastavila som sa a stála tam v mori. More mi bolo po stehná, ale bola som morká už po celom zadku aj bruchu, pretože do mna narážali vlny...Bryce je úplne triezvy, povedala som si v duchu. „Rose a... Noah idú tiež s nami" povedal kľudne. „kde to sakra ideš, Julie?" Počula som špliechanie vody za mojim chrbtom. Bolo to čoraz intenzívnejšie a intenzívnejšie. Približovalo sa to. Čo to môže býť? Otočila som sa a videla pred sebou Bryca ktorý ma nadvyhol s prehodil ma cez pleco. „prestaň! Pustí ma! Niesom až tak opitá aby som nevedela chodiť po svojich" kričala som naňho. „no asi si, kedže Rose a Noah sú na opačnej strane mora" bože... bolo mi tak zle keď som mala hlavu zvesenú dole a nohy hore.

Prisli sme k autu a konečne ma pustil dole.
Sadla som si dozadu a Bryce si sadol dopredu. Čakali sme na Rose a Noaha, ktorý zakričali že už pôjdu.
„ty nemáš vodičak! Prečo sedíš za volantom?" Opýtala som sa. „nemám, ale jediný z vás môžem šoférovať" odpovedal.
„ja s tebou do auta nepojdem, keď nemáš vodičák! Ešte ma niekde zabiješ!" Vystúpila som z auta zabuchla dvere a čakala tam opretá o auto. „Julie Baker, okamžite si sadni!!" Zakičal a vystúpil z auta tiež, tresol dverami a prišiel ku mne „NIE!" Odpovedla som drzo s on sa postavil oproti mne. Znova sa na mam pozeral s tými jeho očami, mal ich mierne prižmúrené a v tvári mal naštvaný výraz. Vlasy mu padali do oči počas toho ako fúkal nočný vietor. Tak či tak som mu do oči videla. „už ma neštvi Bakerová, rátam do troch!" Silno a rýchlo ma posunul od auta, aby mohol otvoriť dvere a čakal kým nastúpim. „raz!" Si vážne myslí, že ma môžu jeho rečičky ovplyvniť. Pcha... mňa!?
„dva!" Začal mať dosť naštvaný výraz v tvári, ale ja som sa na tom zabávala. „tr-" neviem čo mi preplo v hlave, alebo mi do toho alkoholu primiešali drogu na strátu zdravého rozumu ale pobozkala som ho. Hodila som sa naňho takou silou že sa chrbátom oprel o auto a tým zavrel dvere, ktoré boli otvorené.
Nedalo sa to nazvať ani bozkom, kedže naše pery sa ani neotvorili. Netrvalo to ani niako extra dlho, kedže sme sa obaja v jednu sekundu rýchlo odtiahli.  „fuj" povedala som. „fuj!?" Opýtal sa nechápavo. „Ano fuj! V živote som nemala horší bozk" povedala som znechutene a urobila krok dozadu. „bozk? Vieš vôbec rozdiel medzi bozkom a pusou? Toto sa bozkom nazvať ani neda" zasmial sa. Pravda je taká, že ten rozdiel neviem...ale povedat som mu to nemohla. Zostala som proste ticho. „a prečo si to vlastne urobila!? Veď ma neznášaš" povedal s úškrnom. „ani ty ma neznášaš!" Povedala som na obhájenie, lebo som nemala čo povedať. „maš pravdu, ale ja sa tu po tebe nevrhám" povedal a zamračil sa. „lebo...lebo som chcela zistiť, či stálo za to ťa niekedy chcieť. No zistila som že nestalo... ani v jendom prípade" povedala som a nasadla do auta. „Poviem Rose nech ťa to naučí" povedala som, hodila naň falošný usmev a zatvorila dvere. On sa na mňa chvílu pozeral a potom zakrútil s hlavou a odišiel.
Ja som tam sedela a búchala si hlavu o sedačku, ktorá bola predomnou. Sakra to bola moja prvá pusa...s Brycom! Toto som si celé moje dectvo priala... no teraz, je mi z toho zle, človek ktoreho nenavidím mi ukradol pusu ktora mala byť totalne romantická a s niekym koho milujem a nie s ním. Sedela som tam ako puk a čakala som kým prídu, ale čakala som 10 minut. Nikto. 20 minut. Nikto
45 minut. Nikto...čo? Prečo nikto nechodí. Po chvíľke som to prestala rátať a zaspala som v aute sama. V skutočnosti to neboli minúty, ale sekundy. Bola som taká vyčerpaná že som do minúty zaspala...