100+2 Problems

8. Chapter

Kristen :

„Kristen." Ozval sa mi pri uchu krásny metodický hlas, pri čom som sa trochu pomrvila.

„Hmm?"

„Zobuď sa. Si doma." Pošepol znova a dlaňou ma jemne pohladil po líci.

„Mne sa nechce..." Zafňukala som.

„Ale no ták. Vo svojej posteli sa predsa vyspíš pohodlnejšie, ako tu."

„Hmm." Zamrmlala som ospalo a pomaly otvorila oči.

„Zvládneš to už sama?"

„Myslím že..." Otvorila som dvere a chcela vystúpiť, no v tom mi znova prišlo zle. „...Myslím že budem zvracať." Dopovedala som a rýchlo sa vyklonila von, aby som Louisovi nepovracala auto.

„Tak asi nie." Počula som ako si povzdychol a následne vystúpil z auta, no nebola som schopná nejak na to reagovať. „Tak poď zlato. Odvediem ťa domov." Zjavil sa pri mojich dverách a podal mi ruku, aby mi pomohol. Vďačne som sa ho chytila a on si ma potiahol k sebe, až som narazila do jeho vypracovanej hrude.

„Si taký zlatý, keď sa o mňa takto staráš." Usmiala som sa a skúsla si spodnú peru.

„Jasné. Tak poď." Zasmial sa a podoprel ma, aby som sa nezosypala na zem. „Ideme do postele."

„Do postele." Zopakovala som s úškrnom. „Idem s Louisom Tomlinsonom do postele!" Zakričala som o čosi hlasnejšie a rozosmiala sa.

„Pššt! Všetkých zobudíš!" Rýchlo mi prekryl ústa rukou, no môjmu smiechu nezabránil. „Kde máš kľúče?"

„Neviem. Nemám?"

„Ty si neskutočná." Pokrútil nado mnou hlavou a natiahol sa ku zvončeku. „Dúfam že ma tvoja teta, alebo sestra nezabijú, že ich budím uprostred noci."

„Nezabijú! Ja ťa ochránim!" Povedala som vážne, no jeho to akurát rozosmialo.

„Jasné! Ty ma tak ochrániš, keď ani nevieš dôjsť...."

„Teba nenaučili na čo sa používajú kľú..." Zrazu sa vo dverách zjavila Mia pripravená na mňa vychrliť milión výčitiek, no keď nás zbadala tak sa zasekla. „Ou. A ty si?" Zamračila sa na Louisa.

„Som Louis. Ty asi budeš Mia. Priviezol som tvoju sestru, lebo sama by to asi..."

„Tommo? Čo tu robíš?" Ozval sa spoza Mii známy hlas a ja som sa usmiala.

„Zayn? Ja som priviezol Kristen, ale čo tu robíš ty?"

„Zaynie!" Vykríkla som a silno ho objala. Silno v rámci možností, keďže som sa ledva držala na nohách.

„OK. Vysvetlíte mi o čo tu ide?" Zamračila sa na nás Mia a ruky si založila na prsiach.

„Mia toto je môj kamarát Louis. A Kris no..."

„...Stretli sme sa v klube. Trochu viac to prehnala s alkoholom, tak som jej navrhol že ju odveziem." Objasnil Louis a ja som sa naňho usmiala.

„Je to môj hrdina." Uškŕňala som sa, no len do chvíle kým sa do mňa nepustila Mia.

„Byť tebou, tak sa moc nevyškieram. Ako si sa mohla tak zriadiť. Veď ešte nemáš ani osemnásť!"

„Aaaale... len som sa dobre bavila." Mávla som nad tým rukou a chcela ísť do svojej izby, keď ma moje nohy znova zradili a ja som skončila v Louisovej náručí. „Hups."