Chladné srdce

23. Kapitola

Okej, presvedčili ste ma :) napísala som dalšiu časť. Dúfam, že sa bude páčiť. Snažila som sa napísať to stretnutie čo najlepšie. :)) Ked tak váš názor. 

Jeho úsmev sa stratil. Zmenil sa na šokovaný. Slzy mi stále stekali po lícach. Jonathan ma trochu postrčil a ja som zamierila za otcom. Jeho manželka ma sledovala a chlapci sedeli za stolom a pochutnávali si na ovocí. Zastala som. Oddeľovalo nás len tridsať centimetrov. Všimla som si ako zhlboka dýcha a v očiach sa mu zračili slzy. Ďalej som sa už nevydržala pozerať naňho. Podišla som k nemu a objala ho. Začala som mu vzlykať na ramene a on ma objal silnejšie. „Oci." zašepkala som. Po chvíli som sa ako tak upokojila. Odtiahla som sa od neho.

„Lauren, ja...."

„Predstavíš nás." pozrela som smerom na jeho manželku a deti

„Áno. To je Jessica moja manželka a toto je Andy a Simon moji synovia."

„Rada vás spoznávam." podala som jej ruku

„Aj ja teba Lauren. Joseph mi o tebe veľa rozprával."

„Naješ sa s nami?" spýtala sa

„Áno, ale potom by som sa chcela porozprávať."

„Samozrejme určite si toho máme veľa čo povedať."

„Inak to je Jonathan môj priateľ. To on ma sem priviedol."

Jonathan prišiel k nám a podal si s mojím otcom ruku. Všetci sme si posadali za stôl. Pri jedení sme prehodili len pár slov. Všetko to čo som sa chystala povedať svojmu otcovi som si nechala na súkromie. Bol naozaj šťastný, že ma vidí. Dokonca sa mu Jonathan pozdával čo som bola rada. Dokonca aj mama ho mala rada. Keď sme dojedli Jonathan sa ponúkol Jessice, že jej pomôže s taniermi. S otcom sme vstali a zamierili do domu. Ocitli sme sa vo veľkej obývačke. Bola vkusne zariadená a tak aj zvyšok domu. Zdá sa že si nežijú zle. Sadli sme si na pohovku.

„Lauren som naozaj šťastný, že ta vidím. Keď som ťa zbadal myslel som, že sa mi sníva. Ako to, že si prišla? Marion ťa pustila? Ak aj hej dosť ma prekvapuje že ti povedala kde som. Keď som odchádzal....."

„To je v pohode viem celý príbeh."

„Naozaj som si ťa chcel vziať, ale ona mi ťa nechcela dať. Zakazovala mi. Rozhodol som sa že odídem. Prišiel som sem do Talianska. Našiel novú ženu a...."

„Založil rodinu? Tým že si odišiel sa moje detstvo zmenilo na katastrofu. Od tej doby mi mama strpčovala život. Nepomáhala mi, vôbec si ma nevšímala. Bola som jej ukradnutá a aby nebolo málo o niekoľko týždňov si našla priateľa. Volal sa Ethan. Nikdy sa mi nepozdával. Presvedčil ju aby sa odsťahovala do New Yorku a ona išla. Strčila ma do internátu a vôbec sa mi neozývala."

„Vedel som, že ťa nechcela porodiť. Niekedy som ťa strážil aby ti niečo nespravila. Myslel som, že po tých rokoch to skočilo, že ta má rada. Vôbec by som si nepomyslel, že ti toto robí."

„Robila."

„Čože?"

„Ona zomrela. Ten Ethan bol namočený v drogách a spolu s ním aj ona. Bol nebezpečný. Keď som sa o tom dozvedela chcel ma zabiť. Raz ma aj udrel a vieš čo spravila moja mama? Ona sa otočila a vôbec si ma nevšímala. Po pár týždňoch pohár pretiekol. Dotiahol ma k nemu domov a udrel. Mama mi pomohla, dostala ma preč za pomoci Jonathana. Zachránila ma. Bývali sme na jednej chate. A potom v novinách bolo, že ju násilne zabil a neskôr aj seba. Zomrela za mňa."

Slzy mi už netiekli. Zato môjmu otcovi tiekli a vystrašene na mňa pozeral. Ktorému otcovi by sa páčilo, že jeho dcére bolo ublížené.