She feel first, but he feel harder

~12.~

„ako v škole Julie?" Opytal sa ma otec. Ak vám mám pravdu povedať, tak otcov stav sa vôbec nezlepšuje. V minulosti to nebolo až také vážne ako teraz. Keďže choroba prešla do chronického štádia, otec sa jej už nikdy nezbaví, aspoň nie úplne. Pamätam si ako som ako mala milovala rozhovoi s ním. Teraz už sa ani nerozprávame....ani s mamou. Naše vzťahy nikdy neboli také aké sú teraz. Priam zničené. Ani neviem čím to je....puberta? Zmeny názorov..
„ako vždy otci...škola je vždy o Tom istom" odpovedala som a sadla som si k nemu na gauč. „takto som to nemyslel...." Povedal a ušknul sa. Zasa táto témaaa. „otci to nemyslíš vážne..." Hodila som naňho veľké oči. „tvoje kamarátky už každého majú a ty mi tu na ocot zostaneteš?" Prehodil rukami. „mam len 16!" Povedala som.
„až 16!" Čooo? Fakt divna téma. Mali by sme ju zmeniť. Viem že v ich rokoch sa vydávali už v 17tich, ale doba sa mení a táto generácia už úplne. Tu sa nedá nájsť len tak niekto kto ťa bude milovať celý život...alebo ano? „a Bry-..." Skočila som mu do reči. „ten nech ťa už vôbec netrápi..." Povedala som. Ešte ten tak znova v mojom živote. „alee...prosímta, všetci vieme-..." Zasa som mu skočila do reči. „všetci viete čo? Čo viete, keď to ja sama neviem. Ako niečo môžete vedieť za mňa" už ma to naštvalo a postavila som sa a išla do izby. „Počkaj Júlie..." Povedal a ja som zastala. Bola som ale stále chrbtom otočena. „prepáč...len...túžim zažiť pocit ako ťa odprevadzam vo svadobných šatách" povedal smutným hlasom. „otci...." Otočila som sa, bežala za ním a objala ho. „takto nehovor, zažiješ to aj keby to malo byť v mojich štyridsiatich" nahrnuli sa mi slzy do očí. Prišlo mi do veľmi ľúto. Nad niečím takým by nemal nikto uvažovať a nie on...môj silný otec ktorý zvládol úplne všetko, a aj zvládne. „chcem ťa odprevadiť k oltáru a prenechať ťa mužovi ktorý ťa bude milovať viac než ktokoľvek ale menej než ja" zasmial sa, samozrejme. „chcem vidieť ako si štatsná, ako sa usmievaš pri pohľade na toho muža a ako v ňom vidíš budúcnosť...chcem aby si bola štatsná a aby som si bol istý že si, to je to čo si najviac prajem..." Povedal a ďalej má obímal. Mne stekala po líci slza po slze. Takto hovoriť o mojej budúcnosti som ho ešte nepočula... „otci" povedala som a odtiahla sa od objatia. Pozrela som sa mu do oči a povedala.
„ja ti tu a teraz sľubujem že sa ti to splní a ten pocit zažiješ" Povedala som a on sa usmial. „Mam ťa veľmi rada ocko" povedala som mu.
„ja teba viac" usmial sa
______

Zaklopala na dvere. Už je asi tu. Vybrala som sa k dverám otvoriť, ale tričko na mojej zemi malo somnou iné plány. Zakopla som a letela až k dverám. „auuuu" asi to je karma za to že som si tu mala už ráno upratať. „Jul-... Ty čo robíš?!" Náhle sa otvorili dvere. „aaaau" chytila som sa za koleno a sadla si. „no čo nevidíš, zakopla som" zasmiala som sa. „kedy si tu konečne plánuješ upratať, si najväčší bordelár akého poznám" zasmiala sa. „no dovoľ... Ak viem dobre tak Bryce tiež není úplne pedadntý na čistotu, takže niesom najhoršia akú poznáš" zakrutila som s hlavou a postavila sa. „čo proti nemu stále máš?" Hodila sa o moju posteľ a začala sa rozvalovať. „proste je to Bryce. Z neho už doslova kričí to že je to arogantný futbalista ktorý-.." skočila mi do reči. „ale... Júlie, aký arogantný? A futbal začal hrať ani nie pred mesiacom, ale ty ho už nenávidiš roky a ja som sa ťa ešte ani raz neopýtala že prečo...prečo ti tak leží v žalúdku" povedala. A ja som na ňu iba pozerala. Nevedela som čo jej mám povedať, pretože pravdu som sa jej povedať bála. Možno jej to Bryce niekedy aj tak povie...a možno jej to už povedal. Je teraz čas kedy jej to mám povedať...povedať jej pravdu. Bola som už príliš dlho ticho a v obzore som videla Rose ako na mňa blbo zazera. Rozosmialo ma to a sadla som si k nej. „jednoducho povedané. Nesadol mi..." Nakoniec som sa rozhodla s tým ešte počkať, možno inokedy príde čas aby sa dozvedela ako to medzi mnou a Brycom bolo na základke, keď sme boli deti. Keby som jej tu mala povedať pravdu. Tak tu môžem kecať hodiny o tom aký je v mojich očiach.
„ale prosímta....tebe nesadlo polku školy. Ale prečo práve on" opýtala sa. Už ma to ale prestávalo baviť. Už sa moc dlho bavíme o nezaujmavom človeku o ktorom ani nemám chuť rozprávať. „mohli by sme prestať už riešiť Bryca a môj problém s ním a prejsť ku iným...trocha zaujímavejším veciam" povedala som. Musím sa tej témy nijako zbaviť, už mi bolo z toho nazvracanie. „Bryce není dosť zaujímavý?" Prižmúrila oči. „ahhh! Už stačí!" Zakričala som.
„veď dobre, dobre. Srandu si robím" zasmiala sa a sadla si ku mne.
„mrzi ma že si s Noahom už nepíšem" totálne som zmenila tému a hodila pozornosť na ďalšieho chalana v mojom živote, ktorý mi tak nepije krv ako Bryce. „nepisete? Alebo skôr on ti už nepíše?" Zasmiala sa. Ja som iba prevrátila očami s úškrnom na znak toho že ma pravdu. „a čo by som mu už len ja písať mohla?..."
Povedala som. „tak sa nestazuj Júlie. Myslela som že tieto stereotizmi ty neuznávaš a teraz mi povieš že písať ma prvý chalan? Čo ste vo vzťahu alebo v kamarátstve?" Povedala a rozhadzovala rukami, ako keby ju to rozčúlilo. „maš pravdu..."
„no vidíš, tak napíšeš mu teda?" Opýtala sa a pozrela sa na mňa. Keď videla môj výraz tak určite vedela ktorá bije. „to nemyslíš vážne..." Povedala. „myslim.... Teda neviem" povedala som a podobrela si hlavu s obomi rukami. „ty vážne k nemu niečo cítiš!?" Zakričala na celú izbu, možno aj na celý dom. „pššš!" Pozrela som sa na ňu a ona sa začala smiať. Pridala som sa k nej a smiali sme sa tam ako také dve trúby prezývané najlepšími kamoškami. „pod sem" povedala a vzala ma do objatia. „moja mala Julie sa zamilovala" hovorila mi priamo do môjho pravého ucha. „neni to zamilovanie....ale páči sa mi. A začala som to pociťovať až teraz. Keď spolu nehovoríme. Zistila som....zistila som že..." Nevedela som sa vykoktať. „ti chýba?" Povedala. „presne to"...