2. Bohovia: Oheň a Voda [Dokončené]

Stretnutie na chodbe

Ležala som vo svojej izbe v posteli, pripravená na spánok a jedným okom som sledovala televízor.

Zbadala som Armona ako vyšiel z kúpeľni oblečený.

,,Kam ideš?" Spýtala som sa.

Mal na sebe košeľu s nohaviciami, hodinky a vlasy čerstvo nagelované.

,,Idem s kamarátmi na pár dní do Las Vegas." Pozrel na mňa v zrkadle.

,,Zase? Nezdá sa ti, že si márnotratný? Celé dni si preč. Zdržíš sa tu len pár hodín a v noci opäť odchádzaš. Mne sa už vôbec nevenuješ." Posadila som sa.

,,Nepreháňaj, Darya." Upravoval sa v zrkadle ,,niekde ťa nabudúce vezmem, stačí?" Zapol si posledný gombík na košeli a otočil sa na mňa ,,sprav mi portál do Las Vegas."

,,Nie som tvoja slúžka." Zavrčala som.

Armon si vzdychol a podišiel ku mne. Nahol sa nadomňa ,,prosím." Išiel mi dať bozk na pery ale uhla som sa a trafil líce.

Pretočila som očami, v ruke sa mi vytvorila voda a keď som ju hodila do miestnosti, zväčšila sa a objavil sa portál.

,,Ďakujem, zlato." Vošiel do portálu a rýchlo som ho zatvorila.

Armonove chovanie ma hnevalo. Už je to pár mesiacov, čo sa ku mne chová neúctivo a žiadnu lásku z jeho strany necítim. Všetko sa zmenilo ešte k horšiemu, v ten deň, keď som prvýkrát videla Daerona.

Armon bol prvé dni nahnevaný, že sem na zámok chodia Derwallovci, pretože žiarlil. Neskôr začal byť tajnostkársky a väčšinu času trávil mimo Cranionu.

Vždy, keď som sa ho nato spýtala, odpovedal mi nepriamo. Vraj začal podnikať a rozbieha viacero projektov. No bližšiu odpoveď som nedostala.

Za päť dní Esmeray a Lorcan usporiadavajú menšie rodinné stretnutie, takže sa tam musím ukázať.

Tri mesiace som robila všetko preto aby som sa nestretla s Daeronom. Od toho spoločného momentu na chodbe, sa ten muž objaví v mojej mysli hocikedy.

Flashback

Odišla som z obývacej miestnosti a mierila na toaletu. Za posledných dvadsaťštyri hodín toho bolo priveľa.

Najprv sme takmer zničili Zem a seba navzájom. Následne sme zistili, že v nás Kyrell živil tiene a potom som videla Daerona.

Nikdy v živote som nevidela príťažlivejšieho chlapa. Jeho košeľa bordovej farby na ňom bola napasovaná a jediné, kam moje myšlienky smerovali, bolo pod ňu. Chcela som vidieť jeho telo.

Karhala som svoj vnútorný hlas, pretože takéto myšlienky som mala mať o Armonovi. Lenže naňho som takto myslieť nevedela.

Daeronovo strnisko ma lákalo. Chcela som ho hladiť po brade a tá výrazná mužná čeľusť mu pridávala na vážnosti.

Čierne vlasy mal kratšie a hustejšie od jeho bratov ale dokonale ostrihané. Vždy, keď sa na mňa pozeral, cítila som návaly tepla. Ježili sa mi z toho chĺpky a v žalúdku cítila motýle.

Keď Derwallovci odišli, pohádala som sa s Armonom, pretože nechcel aby prišli na raňajky. A teraz sme sa dozvedeli, že moja malá sestrička je tehotná.

Vošla som na toaletu a pustila si v umývadle vodu. Ten zvuk ma upokojoval. Väčšinou, keď toho na mňa bolo veľa, išla som plávať ale teraz nemôžem. Aspoň nie, kým tu je návšteva.

Zastavila som vodu a vyšla z kúpeľni. Otočila som sa v pravo ale zbadala Daerona na konci chodby. Prepadol ma stres a vydala som sa druhým smerom. Nenapadne som kráčala po chodbách, tak aby som sa vrátila k záhrade ale bol rýchlejší.

,,Kam sa tak ponáhľaš, Darya?" Spýtal sa ma.

,,Nikam. Len som chcela byť chvíľu sama." Zastavila som a otočila sa k nemu.

,,Naozaj? Nemyslím si, že si dobrá klamárka." Vykročil ku mne.

,,Neklamem. Prečo by som klamala?" Spravila som pár krokov dozadu a zostala pritlačená na okne.

,,Vidieť ti to na očiach." Zašepkal a ruky položil na sklá zamnou, kúsok nad moju hlavu ,,Vieš, čo si myslím?"

,,Čo?" Hlas sa mi zachvel.

Moje myšlienky išli explodovať. Vnímala som len jeho hlas, jeho tvár a jeho vôňu a bola to extrémna situácia.

,,Myslím si, že si utekala predomnou." Zašepkal chrapľavo ,,cítiš, že ťa priťahujem a bojíš sa to priznať, pretože tam vonku máš tú smrteľnícku hračku." Ešte viac sa ku mne priblížil ,,ale to nevadí. Rád sa hrám na kocúra a myš." Zdvihli sa mu kútiky ,,takže utekaj myška, pretože keď ťa chytím, prežiješ to, o čom si doteraz ani nesnívala." Odtiahol sa so šibalským úsmevom a odišiel.

Len čo zašiel za roh, som si vydýchla a upravila sa. Nabrala som všetkú odvahu, čo vo mne bola a vyšla som von.

Koniec flashbacku

Celým telom mi prešla energia a striaslo ma. Zimomriavky som mala úplne všade len pri spomienke.

Práve preto som sa vyhýbala tomu stretnutiu. Nemohla som snívať o inom mužovi, keď som bola zasnúbená s iným.

Musím sa viac sústrediť na stretnutia a akcie so smrteľníkmi. Nikdy predtým som ho na žiadnej akcii nevidela, preto som sa nemusela obávať toho, že tam bude.

Ľahla som si, zakryla sa až po uši a sledovala televíziu. Oči mi začali pomaly padať, až som zaspala.