Láska na celý život? | Hyunlix

1.

Felix

Presťahoval som sa s rodičmi z Austrálie do Kórei pretože otec tu mal prácu. Takže tým pádom som musel našťastie odísť z tej hnusnej školy kde ma všetci šikanovali za to čo nosím, ako vyzerám a atď... v skratke robili si so mňa srandu a ja som to už nevedel vydržať, tak nakoniec sme prišli sem do Kórei aby som mal lepší kolektív. Aj v Kórei sa cítim lepšie aj keď ešte neviem tak dobre po koréjsky ale to sa časom naučím.

Nastal deň kedy mám ísť do novej školy, tak si idem rýchlo prichystať veci a pôjdem do školy. Po ceste do školy som videl jedného veľmi pekného chalana, ktorý taktiež išiel do školy. Nevedel som sa na neho prestať dívať, celú dobu som išiel za ním a chcel som sa mu aj prihovoriť ale bál som sa že ma bude ignorovať.

Keď som konečne došiel do školy tak ma moja triedna učiteľka zaviedla do triedy a v tom som si všimol že ten chalan, ktorý sa mi páči je môj spolužiak. Začal som byť mierne v strese, ale v tom sa učiteľka opýtala: „Ukážete niekto vašemu novému spolužiakovy našu školu?" A ten pekný chalan zakričal: „Jaaaaa." Prišiel ku mne a povedal mi že mám ísť za ním tak som aj išiel. Po chvíli ticha sa ma opýtal: „A ako sa vlastne voláš?" Zostal som mierne šokovaný že po takom tichu sa zrazu so mnou rozpráva. „Volám sa Lee Felix a ty sa ako voláš?" Opýtal som sa ho. „Ja sa volám Hwang Hyunjin." Odpovedal. Zostal som šokovaný ale zároveň šťastný že viem jeho meno, ale potom sa so mnou začal rozprávať a ja som sa cítil ako v oblakoch.

Hyunjin

Nebudem klamať ale Felix sa mi dosť začal páčiť, je naozaj veľmi milí a ten jeho prejav aach kiež by si bol môj... Ale neboj raz budeš, teda aspoň dúfam.

Ďalej som mu ukazoval školu keď v tom zazvonilo na hodinu rýchlo som ho chytil za ruku a utekali sme do triedy.

Felix si nemal kde sadnúť tak som sa ho opýtal či si sadne pri mňa pretože ja sedím sám, tak len prikývol a sadol si pri mňa.

Akurát sme mali hodinu matematiky, ktorú neznášam lebo ju nechápem. Ale ako vidím tak Felix jej chápe tak som sa ho opýtal či mi s ňou pomôže a on len šťastne odpovedal.

Po skončení hodiny si odomňa Felix vypýtal telefonné číslo, tak som mu ho dal a povedal mi: „Keď chceš môžme si po škole zavolať a urobiť si spolu domáce úlohy". Zostal som v šoku. Nechcem aby bolo na mne vidno to že ma to zaskočilo tak som mu odpovedal: „Áno, jasné budem veľmi rád".

Ahojte žabky dúfam že vám môj príbeh zatiaľ páči<3