|23. Kapitola - I think it's true love|

10 1 0
                                    

Pár metrov od domu ma Ash smelo chytil za ruku a preplietol si prsty s tým mojimi. Moje vnútro túto informáciu zvládalo veľmi ťažko, všetko bolo napäté v kŕči a zaplavené nervozitou po celý čas, čo sme kráčali. Až po chvíli mi došlo, že sme mierili smerom k parku. Cesta bola tichá, za čo som bola vlastne rada. Trvalo mi, kým som sa situácii prispôsobila a uložila si myšlienky.

„Dúfam, že sa ti bude páčiť, čo som si pre teba pripravil," veselo preniesol do ticha, keď sme vstúpili na územie parku.

„Tam," povedal a ukázal prstom do diaľky, „pod tým bukom."

Dvihla som zrak ku veľkému listnatému stromu, pod ktorým ktosi stál. Keď sme boli bližšie, zaostrila som zrak na osobu v svetlom tričku. Nechápavo som zvraštila obočie, keď som spoznala, kto to bol.

„Cal?" nechápala som, „ty si si na rande vzal Caluma?" a hodila som pohľad po Ashtonovi.

„Nie, preboha, nie!" bránil sa a bolo na ňom vidieť, že sa snaží potlačiť smiech, „len mi pomohol všetko pripraviť."

„Zdravím vás, pán a paní Irwinovci, vítam vás u deky po bukom alebo dubom, nemám ani šajnu," privítal nás s hraným prízvukom, vážnym pohľadom v tvári a ukázal na zem, kde sa rozprestierala čierna deka s všelijakými dobrotami.

„Dnes skromne podávame," pozrel sa pod seba, „čokoládky Fredos, Jammy Dodgers, Vimto fizzy pencils a uhh," a opäť sklopil zrak, „Wagon wheels nech už je to preboha čokoľvek."

S Ashtonom sme sa ledva udržali nevybuchnúť od smiechu. Ako som ho v sebe potláčala, vyhŕkli mi slzy a stačila som Ashovu dlaň. Ten to už nevydržal a začal sa smiať z Calumovho teatrálneho ukazovania a vysvetľovania, čo sa na deke pod ním nachádzalo.

„Ďakujeme, Cal," hodila som na neho pobavený pohľad.

„Aj nabudúce," žmurkol na mňa, priblížil sa a stiahol do priateľského objatia, „a prepáč, že som ťa tak prepadol s tým telefonátom."

„Ani si mi nedorozprával o tom, ako si sa cez moju najlepšiu kamarátku dostal k môjmu telefónnemu číslu," pripomenula som mu so spýtavým pohľadom.

„Len som Bee napísal a dala mi ho."

„Dee," opravila som ho, „volá sa Dee."

„Ja viem, bucket head," ušknul sa, potľapkal Asha po pleci a vzápätí sa s nami rozlúčil.

Bol úplne chaotický a nečudoval som sa, prečo si s Ashtonom boli v skupine najbližší. Líšili sa ale zároveň boli v niektorých veciach úplne rovnakí. Ich priateľstvo bolo veľmi výnimočné, niečo ako medzi mnou a Deenou, ktorá mi dlžila vysvetlenie o zatajenej konverzácii s Calumom.

Usadili sme sa na hebkej látke, ktorá ako-tak spríjemňovala sedenie na tvrdej zemi. Celé mi to prišlo všetko veľmi milé a pozorné. Nemala som rada návštevy reštaurácii a veľmi som si vážila, že tento fakt bral Ashton do úvahy. Milovala som tento park a aj keď sme neboli sami, prekážalo mi to oveľa menej, ako keby sme mali sedieť za stolom, kde by som sa cítila nepríjemne a stiesnene s úzkosťami a paranojou, že na nás všetci pozerajú. Počúval ma a záležalo mu na mojej mentálnej pohode, a preto som sa pri ňom cítila bezpečne. Akokoľvek som sa mohla brániť, podľahla som láske. A vlastne, už som ani nechcela proti tomu bojovať, len sa do nej ponoriť a odovzdať mu celé svoje srdce.

„Niečo som ti kúpil," povedal a odkryl čosi, čo bolo celý ten čas zakryté nákupnou taškou, „nechcel som ti kupovať rezané kvety, ktoré by ti do týždňa zomreli, ale niečo, čo ti vydrží dlho a môžeš sa o to starať."

Veľký kvetináč bol preplnený množstvom rastlín, od aloe až po akési ružové kvetinky naaranžované spolu s rôznymi kameňmi a zapichovacími drobnosťami. Toto gesto mi vykúzlilo obrovský úsmev na tvári, hlavne keď som zbadala schovanú sošku keramickej mačky v sedacej polohe, ktorá tam perfektne pasovala. Ash sa usmieval taktiež, bolo na ňom vidno, že bol za svoj originálny darček na seba veľmi pyšný.

„Ďakujem ti," nadšene som zvolala a sadla si k nemu bližšie, aby som ho z boku mohla objať.

Zakolísal so mnou a mne do nosa udrela jeho vôňa, ktorá mi pripomenula prvý deň nášho stretnutia. Ak by mi niekto vtedy povedal, že sa z toho vykľuje toto, vysmiala by som ho a neverila mu. Bolo to čosi nereálne, ako z akéhosi sna. Veľmi živého sna, ktorý sa akosi stal reálnym. Všetko som naplno vnímala, cítila a uvedomovala si, že nie je možnosť prebudenia sa. Chcela som, aby táto chvíľa trvala nekonečne.

„Veľa som premýšľal, Red. Hlavne, keď Luke napísal pieseň pre Sierru do nového albumu," povedal a zahľadel sa kamsi do diaľky, „volá sa Older, ale nepovedz chalanom, že som ti to prezradil."

Súhlasne som prikývla hlavou, keď na mňa odvrátil zrak. Usmial sa, trhane nadýchol a začal tíško spievať.

„I don't wanna get older, without your head on my shoulder, on the day that you leave me, I'll forever be bleeding, love. As forever comes closer, hope the world will spin slower, I don't wanna get older, I don't wanna get older."

Keď dospieval posledné slová, chytil moju tvár do dlane a nespúšťal zo mňa pohľad. Nervózne som pohľadom uhla na jeho plné pery, ktoré som opäť chcela ochutnať. A tak sa aj stalo, venoval mi krátky bozk, za ktorým následovali ďalšie. Tie boli o čosi vášnivejšie, pri ktorých sme obaja zapojili jazyky.

„Premýšľal som a dospel k záveru, že ťa milujem, Red." šepol medzi bozky.

„Ah Ash," usmiala som sa na neho, „zamával si mojim životom ako nikto predtým, posadil si ma na kolotoč emócií a ja by som to všetko prekonala zas a znova, pretože aj ja teba milujem."

Red Ashes |Ashton Irwin| SK ✔ Donde viven las historias. Descúbrelo ahora