Tí pred nami [Harry Potter]

9. kapitola - Spoľahni sa na mňa

„Nevidel som vás na obede," konverzačným tónom sa ozval jeden z chlapcov a postúpil o krok dopredu. „Tak ma zaujímalo, čo tu vy dvaja robíte." Azaria si všimla, že v ruke spustenej popri tele nedbalo drží prútik.

„Ako keby to bola tvoja vec, Spike," Scorpius jeho meno priam vypľul a Azaria si všimla, že aj on v dlani zviera prútik. Prebehla očami ostatných – nižší a zavalitejší chlapec, podľa všetkého Bay, mal prútik takisto v pohotovosti. Jedine James Potter mal ruky prekrížené na hrudi a tváril sa odmerane.

„Ale, ale," Spike sa nepríjemne zasmial. „Trochu zvláštne miesto na schôdzku, nie? Skoro akoby ste niečo plánovali. Alebo ste niečo chceli utajiť." Mal chladné modré oči a keď pozeral na Azariu, mala pocit, akoby ju svojim pohľadom chcel prevŕtať skrz-naskrz.

„Čo je to?" vyštekol a prútikom ukazoval na papier v Azariinej ruke.

Naprázdno preglgla. Niečo jej navrávalo, že fotka troch smrťožrútov by v ich situácii zapôsobila ako rozbuška. Pozrela Spikovi priamo do očí a fotku si vložila do vrecka. „Neviem, prečo sa do toho staráš," prehovorila tak pokojne, ako len dokázala. „Nebudem sa vám spovedať."

Vyzerali, akoby sa naplnilo presne to, čo očakávali. „Veď uvidíme," povedal výhražne a Azaria videla, ako mu myklo rukou s prútikom. Scorpius bol ale rýchlejší. V zlomku sekundy natiahol ruku a mieril priamo na Spikovu hruď.

„Áno, uvidíme," ozval sa rovnako pokojným hlasom, ale Azaria videla, ako zatína sánku.

V nasledujúcej chvíli sa naraz odohralo viacero vecí naraz: Potter takisto siahol do vrecka; Bay postúpil dopredu, aby bol na Spikovej úrovni a Azaria si uvedomila, že sú v presile – traja na dvoch, pričom ona nemala naporúdzi žiadne zaklínadlo, ktoré by sa jej zišlo na takúto situáciu. Pravdou bolo, že sa zatiaľ naučila len tie najjednoduchšie praktické zaklínadlá, žiadne kliatby či obrannú mágiu. A preto skôr, než si to stihla rozmyslieť, chytila Scorpiusa za zápästie a pomaly mu ruku s prútikom stiahla dolu.

„Dajte nám pokoj," ozvala sa, no neznelo to ani zďaleka tak rázne, ako si predstavovala. Spike sa uškrnul a mrkol na Baya, ktorý sa tiež tváril pobavene. Potter sa stále mračil, ruku s prútikom mal napnutú. 

„My na vás nezaútočíme," skúsila to Azaria znovu a snažila sa dosiahnuť chladný a rozvážny tón. „A ak na nás vy bezdôvodne použijete nejaké zaklínadlo, pôjdem rovno za vedúcim našej..., nie, pôjdem rovno za riaditeľom a poviem mu, ako radi vyvolávate konflikty. Nepekne by ste sa zapísali hneď v prvý týždeň, však?"

Spikov úsmev trochu ochabol, no stále sa na nich díval s odporom. „Bolo by to naše slovo proti vášmu! My pochádzame z dôležitých rodín, ale čo vy? Smrťožrúti, zradcovia!"

Azaria, ktorá ešte stále dlaňou spočívala na Scorpiusovej ruke, cítila, ako sa mu celé telo naplo. Na chvíľu mu prstami zovrela zápästie, dúfajúc, že jej dotyk pôsobil upokojujúco.

„Som si istá, že riaditeľovi na pôvode veľmi nezáleží," usmiala sa nonšalantne. „Počula som, že je veľmi otvorený. A tiež si myslím, že zakrátko všetci na tejto škole budú vedieť, čo ste v skutočnosti zač. Najmä ty," pozrela priamo na Pottera. „Ako vidieť, niekedy jablko padá naozaj ďaleko od stromu," povedala chladne. Nepríjemnú povahu Jamesa Pottera vnímala skoro ako najväčšie sklamanie, najmä po tom, čo celý život obdivovala jeho otca.

„Čo tým akože chceš povedať?" ozval sa konečne, vlastne sa na ňu oboril a prepaľoval ju pohľadom.

„Tvoj otec je hrdina, a čo robíš ty?" znechutene pokrútila hlavou. „Chodíš si po škole ako najväčší pokrytec a pohŕdaš nami len preto, aké máme priezviská!" zvýšila hlas. Musela sa ovládať, aby naňho nezačala kričať všetko, čo mala na srdci.