2. Bohovia: Oheň a Voda [Dokončené]

Tiene útočia

Nastalo ticho.

Ani jeden z nás nepovedal ďalšie slovo. Bolo to zbytočné. V tej chvíli som bola odhodlaná vzdať boj s vlastným telom. Vyhral.

Svetlá zhasli a všade zostala tma. Hudba prestala hrať a v miestnosti bolo počuť len rozprávanie ľudí.

Postavila som sa a nabúrala do jeho tela. Jeho ruky ma ihneď chytili a nepúšťali.

,,Čo sa deje?" Šepla som.

,,Neviem." Započula som pri uchu.

,,Zabiť. Zabiť. Zabiť." Započuli sme neľudské hlasy.

,,Sakra." Vzdychol a schmatol ma za ruku. Obaja sme bežali z miestnosti na chodbu a vbehli na schodisko pre služobníctvo. Na schodoch som si vyzula topánky a bežali sme smerom nahor.

Vonku riadila obrovská a silná búrka.

Daeron ma pevne držal a nepúšťal ma. Vybehli sme na poschodie a chceli pokračovať ďalej ale na medziposchodí sme stretli ďalšie tiene.

Bežali sme cez chodbu a Daeron strieľal za seba ohnivé gule. Obkľúčili nás z oboch strán a posledná možnosť na útek, boli dvere k bazénom.

Zastavili sme pred bazénom a Daeron použil všetkú moc, ktorá mu zostala. Bohužiaľ, všetky tiene to ale nezabilo. Zostali tri.

,,Skočme." Šepla som a držala ho.

Daeron na mňa pozrel a v sekunde ako som skočila ja, nezaváhal a nasledoval ma.

Ponorili sme sa pod vodu. Vedela som, že istý čas tu budeme v bezpečí, pretože voda mi moju mágiu udržiava. Spravila som okolo nás ochranu z vody a zostala pozerať naokolo.

Bazén bol dosť hlboký a v tme vyzeral podobne ako more. Otočila som sa na Daerona a videla, že sa musel nadýchnuť. Priplávala som k nemu a chytila ho okolo krku. Začala som ho bozkávať a on neváhal. Spolupracoval.

Z jednej strany som ho pobozkala preto, aby mohol dýchať pod vodou. Kým sa bozkávame, dokáže to.

Ale z tej druhej strany, som ho bozkávala zo sebeckých dôvodov. Chcela som to a túžila po jeho bozkoch. Spomenula som si na náš sen ale tie bozky chutili ešte lepšie.

Jeho ruky sa ovinuli okolo môjho tela a pevne ma pritisol k nemu. Obaja sme hltali bozky toho druhého a nemali sme v pláne prestať.

Vyrušili nás až tiene, ktoré začali vrážať do mojej obrany. Obaja sme pozreli tým smerom ale Daeronove prsty chytili moju bradu a otočil mi tvár naspäť k nemu. Síce mágiu vyčerpal ale v očiach som videla horieť plamene.

Opäť ma začal bozkávať. Najprv obtieral svoje plné a jemné pery o tie moje. Keď som začala spolupracovať, vrhol sa na ne. Bozky naberali na vášni. Daeron mi roztrhol bok šiat aby som mohla rozkročiť nohy a ihneď som si ich obtočila okolo jeho pásu.

Naše jazyky sa začali spoznávať ale mala som pocit, že sa už poznali. Naše telá, naše bozky a naše túžby, sa poznali.

Stisol mi zadok a masíroval mi ho. Vždy som pohla s panvou tak aby sa môj rozkrok obtrel jeho prirodzenie. Chcela som byť tá, čo bude provokovať jeho. Už mi bolo jedno, že mám snúbenca.

Toto mi prišlo správne a v hlave mi svitla myšlienka pravej lásky.

Čo ak je mojou pravou láskou Daeron a nie Armon?
Čo ak je toto naozaj správne?
Čo ak som roky vkladala nádej do nesprávneho muža?
Čo ak je Daeron moja budúcnosť?

Obaja sme mali otvorené oči. Chceli sme sa navzájom vidieť, aj keď nás obklopovali tma a tiene.

Razom sme však zbadali svetlo. Obzreli sme sa okolo seba a videli ako tiene miznú vo vode a kričia.

Svetlo sa rozsvietilo postupne v celej miestnosti a aj v bazéne. Boli sme v bezpečí. Nevedeli sme na ako dlho ale bolo mi to jedno. Jeho bozky pokračovali a ja som ani nechcela, aby sa to skončilo.

Až po chvíli, som sa odtiahla a hľadela mu priamo do tých tmavých očí. Vyplával somnou nad hladinu a obzrel sa po miestnosti.

Nikde nikoho.

,,Búrka ešte neskončila." Šepla som.

Pri pohľade von oknom sme videli ako lietali blesky a počuli ako bijú hromy. Vonku bolo stále nebezpečne a elektrina mohla vypadnúť hocikedy.

,,Máš v izbe sviečky?" Spýtal sa.

,,Nie." Odpovedala som.

,,To nevadí." Zašepkal a zdvihol ma na kraj bazénu.

Posadila som sa na zem a videla ako sa Daeron zachytil a vyskočil von. Všetko oblečenie na ňom bolo prilepené a premočené.
Avšak neušlo mi, že jeho prirodzenie bolo v pozore.

Pomohol mi postaviť sa a chytil ma za ruku. Potiahol ma na chodbu a cez schodisko sme bežali na najvyššie poschodie.

Otvoril dvere jedným mávnutím a vošli sme dnu. Vzal sviečku a zapálil ju svojimi rukami. Oheň sa zo sviečky jedným mávnutím ruky, preniesol k ostatním a začali horieť naraz.

,,Poď dnu. Ja nehryziem." Usmial sa.

,,Tomu ani trochu neverím." Prekročila som prah jeho apartmánu a zatvorila dvere.

Rozhliadala som sa po okolí a videla, že celý apartmán mal veľké okná od zeme, až po strop. Podišla som k oknu a videla more, pláž v diaľke ostrov a prírodu. Posteľ bola priam kráľovsky veľká a vyzerala byť pohodlná.