2. Bohovia: Oheň a Voda [Dokončené]

Spoločná posteľ

,,Ďakujem za záchranu života." Povedal niekde zamnou.

Sledovala som búrku a otočila sa naňho. Daeron stál pred kúpeľnou bez košele. Rozopínal si nohavice a bolo mu vidno čierne boxerky.

Hľadela som na telo Boha. Každý sval mal vypracovaný. Telo mal mužné a v mojej hlave sa objavovali hriešne myšlienky.

V tom bazéne som podviedla Armona a horšie bolo, že som to vôbec neľutovala. Mala som chuť spraviť to znovu, pretože každý jeden pohľad na Daerona ma presviedčal, že to je správne.

,,Máš na mňa chuť?" Provokačne sa usmieval.

,,Sme v nebezpečenstve, Daeron." Zamrmlala som a vyhýbala sa odpovedi.

Otočila som sa naspäť k oknu a snažila sa aby ma zvedavosť neovládla. Postavil sa za mňa. Cítila som jeho prítomnosť.

,,Si nádherná žena, Darya." Rozopínal mi šaty.

,,Som zadaná, Daeron." Telo sa mi chvelo.

,,Povedz, že ma nechceš. Povedz, že ťa nepriťahujem." Šepkal mi do ucha a vyzliekal šaty ,,povedz, že nemáš záujem a ja ti dám pokoj."

Šaty mi spadli na zem a ja som zostala pred Daeronom úplne nahá. V odraze okna boli vidieť moje prsia a celé telo.

Videli sme blesk, ktorý narazil priamo do strechy budovy a vypadla všetká elektrina. Opäť sme zostali po tme ale v bezpečí nás držali sviečky.

Otočila som sa čelom k nemu a pozrela do očí. Odvaha, ktorú som mala, pramenila z mojej túžby po ňom. Nehanbila som sa za svoje telo, pretože ho vzrušovalo.

,,Nebudem ťa klamať, Daeron." Priznala som ,,tvoje dotyky a bozky sú vzrušujúce. Niečo ma k tebe ťahá a ťažko sa tomu odoláva."

Na dvere začali búchať a škriabať tiene. Vedeli sme, že pokiaľ horia sviečky, nedostanú sa k nám.

,,Sme Bohovia, srdiečko. Nám sa ťažko odoláva." Šepol a zdvihol mi tvár.

Oprel ma o studené sklo a pobozkal ma.

,,Daeron." Šepla som pomedzi bozky.

Pomaly ma prestával bozkávať a vzdialil sa. Zhlboka sa nadýchol a odkráčal ku skrini. Vzal bielu košeľu a vrátil sa ku mne.

Prehodil ju cezomňa a keď som si ju obliekla, zapínal mi jeden gombík za druhým. Vyzeral byť vážny. Nevedela som, či sa hnevá alebo nie.

Daeron vyberal ďalšie sviečky a zapaľoval ich aby vyžarovali väčšie svetlo. Napokon si vzal jedny tepláky a stiahol si boxerky. Zhíkla som pri pohľade na jeho prirodzenie a otočila sa chrbtom.

Zasmial sa a obliekol si tepláky ,,poď si ľahnúť."

,,Čo?" Spýtala som sa.

,,Musíme sa aspoň trochu vyspať. Nie sme doma, nemáme tu svoju energiu a ani táto spálňa nie je čierna. Potrebujeme aspoň kúsok spánku." Ľahol si.

,,Nemyslím, že to je najlepší nápad." Stála som vedľa postele.

,,Pozri, ani jeden z nás spať na zemi nebude, srdiečko. Nemáš inú možnosť ako si ľahnúť do postele. Jediné, čo si môžeš vybrať, je to, či budeš stáť pri posteli ešte dlhšie a dávať mi dobrý dôvod pretiahnuť ťa alebo si rýchlo ľahneš a zakryješ sa." Odvetil.

Zdvihla som obočie a zarazila sa. Párkrát som zažmurkala a keď sa mi to všetko ukázalo pred očami, ľahla som si a zakryla sa. V miestnosti nastalo ticho a jediné, čo sme počuli, boli dobíjajúce sa tiene k nám do izby,

,,Nezaspím, kým ich cítim." Zašepkala som.

Daeron sa otočil na bok ,,nikdy by som nedovolil aby sa ťa dotkli."

,,Ďakujem." Pousmiala som sa.

Začal ma jemne hladiť po chrbte. Toto nebolo zvádzanie. Upokojoval ma. Chcel aby som sa uvoľnila a zaspala.

A podarilo sa mu to. Netuším ako ale zaspala som naozaj rýchlo. Človek by čakal, že budem mať aj pokojný spánok, keď ležím vedľa neho ale klamala som samú seba.

Opäť ďalší sen.

Vošla som do jedálni a Daeron tam stál. Len čo som podišla k nemu, zdvihol ma a vysadil na stôl. Jeho tmavé oči vystriedali plamene.

,,Si dokonalá." Vášnivo ma pobozkal.

,,To len ty ma tak vidíš, láska." Šepla som.

Daeron stisol moje stehná ,,rozkroč mi nohy, srdiečko."

,,Nesmieme. Hocikto sem môže prísť." Prstami som prešla po jeho vlasoch.

Dotkol sa mojej slabiny a začal ma dráždiť ,,prestaň sa strachovať, srdiečko. Náš zámok, naše pravidlá."

Po týchto slovách do mňa vnikol jeho prst a z úst mi vyšiel ston.

,,Presne tak, srdiečko. Chcem to počuť." Zavrčal a pohyboval sa v mojom lone tak ako som to potrebovala.

O malú chvíľu pridal druhý prst a neustále pozeral na moje oči.

,,Nepozeraj sa tak na mňa." Vzdychla som.

,,Ako?" Zašepkal a ďalej vo mne prebúdzal všetko vzrušenie, ktoré som nepoznala.

,,Ako keby ma plánuješ zjesť." Vzdychla som a na jeho tvári sa objavil úsmev.

,,Srdiečko." Šepol a šibalsky sa usmial.

Vzrušoval ho pohľad na mňa. Videl ma pred sebou uvoľnenú na stole a vnáral do mňa jeho prsty. Bola to preňho priorita, uspokojiť moje potreby.

,,Oh, Daeron." Vzdychla som na celú miestnosť.

Sklonil sa k môjmu uchu a zavrčal ,,nezjem ťa, toho sa nemusíš báť ale budem ťa každý deň ochutnávať."

,,Ako?" Zaklonila som hlavu a čakala nato, čo mi povie.

,,S jazykom, srdiečko." Započula som a nevydržala.

Zobudila som sa.