Tichá Láska

Kapitola I. - A ako to začalo?

Ivana a Vendelín sú dvaja obyčajní stredoškoláci, ktorí len tento rok nastúpili do prvého ročníka. Ivana je krásne a príťažlivé 15-ročné dievča so šialenou povahou. Vendelín je 16-ročný chalan, ktorý je pravý opak Ivanky. Moc s ľudmi nekomunikuje, nemá veľa kamarátov a ani v škole mu to moc nejde. Zatiaľ čo o Ivanke si šepoce celá škola, či už o jej kráse alebo o jej úspechoch Vendelína si skoro nikto nevšíma.

Ubehlo pár týždňov a Vendelínovi sa konečne začalo dariť. Mal lepšie známky, začal sa baviť s inými ľudmi a postupom času po ňom začali pokukovať aj iné dievčatá. Vendelín si z toho nič nerobil veď predsa len sa mu aj tak žiadna nepáčila.

Ivanke sa stále darilo viac a viac. Za veľmi krátky čas ju poznala skoro celá škola, a to z dôvodu, že sa zapájala do každej možnej akcie aká sa na škole udiala. Nebýva zvykom aby si nejaký prvák obmotal za tak krátky čas okolo seba toľko veľa ľudí, no Ivanka je iný prípad. S ňou sa to takto tiahne už od základnej školy. Už tam bola veľmi obľúbená hlavne medzi spolužiakmi a učiteľmi.

Ivanka vždy snívala o tom, ako bude písať básne a stane sa z nej spisovateľka. Povahu na to mala a očividne aj myslenie keďže už mala za sebou pár výhier z literárnych súťaží. Vendelín je na druhej strane utláčaný viacerými nazormi. On by najradšej študoval lekárstvo konkrétne by chcel byt zubárom ale jeho rodina chce ,aby bol právnikom. Jeho v podstate nazory iných nezaujímajú on si aj tak bude robiť čo chce ale doma to má s rodičmi ťažké. Ivanka v tom má jasno a nikto ju do toho netlačí a ani jej neberú nádeje, práve naopak, všetci v ňu veria a dúfajú, že bude úspešná.

Bol upršaný pondelok. Ivanka a Vendelín išli do školy. Ivanke sa už od rána nedarí. Zaspala na prvú hodinu, zabudla si doma učebnice a cestou na zastávku ju ošpliechalo auto. No katastrofa! ,,Tento deň už nemôže dopadnúť horšie." hovorila si. Vendelín nebol vínimka. Nestihol autobus, vysypal sa na ceste, ráno sa mu nepostavil, no proste katastrofa. Pre tieto príčiny prišli do školy naraz. Moc sa nepoznali len z videnia v škole alebo si tak Ivanka len myslela. Vendelí dobre vedel kto je Ivanka zač. Vedel o nej takmer všetko. A mám sa čudovať? Veď je to predsa tá najpopulárnejšia a najkrajšia baba na celej škole. Vendelínovi sa páčila ale bola preňho len "hallway crush" nič moc si z toho nerobil. Na druhej strane, Ivanka o Vendelínovi vedela maximálne len to že je Vendelín. Aj to pochybujem, keďže ho len prednedávnom nazvala "Vilo".

Obaja vystúpili z autobusu. ,,Ahoj Ivanka." pozdravil Vendelín. ,,Ahoj Vil...Vel...Val...ughh. Prepáč ale zabudla som tvoje meno." previnilo odpovedala Ivanka. ,,To je v poriadku. Mám celkom nezvyčajné meno. Volám sa Vendelín." Povedal Vendelín s chichotom v hlase. Ivanka sa vtedy len pousmiala a odkráčali spolu do školy. Bolo medzi nimi hrobové ticho. Obom išla hlavou len jediná otázka. " Mám sa ho/jej niečo spýtať?" Nakoniec konverzáciu začala Ivanka. Ako inak. Ved Vendelín sa hanbí až za uši. Trapko. S ním sa asi moc koketovať nebude dať. ,,Aj ty si zaspal?" spýtala sa Ivanka. ,,Áno" odpovedal Vendelín. ,,Prečo máš roztrhané gate na kolene?" spýtala sa uchichotane Ivanka. ,,No vieš bol som až taký debil že som si nevšimol jamu pod nohami. Celý Kolačín je vyburaný dopiče!" odpovedal Vendelín.

Po chvíľke obaja prišli do školy, Vendelín Ivanke podržal dvere, odobrali sa ku skrinkám, kde si vyzliekli svoje mokré bundy a každý odišiel na svoju hodinu. Ich spoločný príchod ale postrehol Vendelínov najlepší kamarát Lukáš. ,,Ale čo, koho to tu máme. Videl som ako si sem prišiel s Ivankou hmmm?" podpichovačne povedal Lukáš. ,,Áno, no a čo. Vystúpili sme naraz na zastávke tak sme spolu išli do školy nič viac." odpovedal otrávene Vendelín. ,,Prosím ťa neklam mi. Ja dobre viem že pokukuješ po Ivanke len sa to bojíš priznať." poznamenal Lukáš. ,,ČO? NIE." odvetil Vendelín s hrôzou v hlase. ,,Tooo tooo toto nie je pravda!" zakoktane skríkol Vendelín na Lukáša. ,,Brzdi nemusíš byť hneď tak hrrrr. Ja len hovorím fakty" povedal zastrašene Lukáš. ,,Ale musíš priznať, že sa ti aspoň trocju páči." podotkol Lukáš. ,,Dobre priznávam je pekná a páči sa mi. Dal by som za ňu všetko na svete ale pozri na mňa, okolo takých ako som ja sa také pekné dievčatá ani len nepotknú. Nie to ešte aby si so mnou niečo začínali" smutne odpovedal Vendelín. ,,A aj tak má na viac. Veď sa na ňu len pozri. Tie zeleno žlté oči čo žiaria ako ligotavé slnko, tie pery, ružové ako kvetinové lístky a vlasy, prepletané stuhou. Na také dievča ako je Ivanka nemám ani zďaleka." beznádejne dodal. ,,O takých sa mi môže len snívať."