2. Bohovia: Oheň a Voda [Dokončené]

Zranený Daeron

Daeron nepovedal ani slovo, pretože naňho voda priam šľahala ako z vodopádu. Mlčal a v sekunde ako som prestala, postavil sa. Skôr ako som stihla v hneve vypustiť ďalší prúd, zdvihol varovný prstom mojim smerom.

,,Sprav to. Vyzývam ťa ale neručím za následky." Zavrčal dominantne.

Lono mi zvlhlo ale nemienila som sa mu poddať. Nie tentokrát.

,,Lebo čo? Sposobíš mi orgazmus alebo ma budeš znovu provokovať?? Nie, vlastne by si mohol ísť za mojim otcom, nech ti poradí!" Rozhodila som rukami.

,,Dramatizuješ." Povedal kludným tónom.

,,Nenávidím, ak ma niekto vodí za nos a tají mi veci. Čakala som to od Armona ale nie od teba." Zamračila som sa.

,,Sklamal som ťa?" Jeho hlas zjemnel a v tvári sa objavil smútok.

,,Áno. Áno, sklamal." Škaredo som sa pozrela jeho smerom a zvrtla sa ,,odchádzam, nesl-..." chcela som nahnevane odísť lenže, stalo sa niečo, čo som nečakala.

Niečo, čo nečakal nikto z nás.

Predomnou sa objavil čierny dym a formoval sa do známeho tvaru. Tiene.

,,Daeron?" Šepla som a v rovnakej sekunde som zacítila jeho pevný stisk.

Oheň sa objavil okolo celého altánku, čo ožiarilo tiene. Takmer mi oči vypadli, keď som zbadala, koľko ich je.

,,Ako to je možné?" Spýtala sa a sledovala ich cez šľahajúce plamene.

Celý les osvietilo. Počuli sme silný náraz blesku do stromu kúsok od nás. Strom sa začal nakláňať a padal rovno na nás. Museli sme újsť. Vyskočili sme z altánku a strom spadol priamo naň.

Všade bol prach a tiene sa približovali. Jeden z nich ma schmatol za nohu a začal ťahať. Pustila som naňho prúd vody ale nič sa nastalo. Neroztopil sa, len sa otriasol a ťahal ma ďalej.

,,Daeron!" Skríkla som a videla v diaľke ako naňho útočia tiene.

Pozrel mojim smerom a vybojoval si malú cestičku s ohňom. Prešmykol sa pomedzi ne a rozbehol sa zamnou. Zapálil svoje ruky, až po lakte a dotkol sa tieňu. Tieň zreval od bolesti a Daeron ma rýchlo postavil.

Obaja sme sa spolu rozbehli ďalej a naozaj sme bežali ako o život. Bohužiaľ, obkľúčili nás a Daeron začal brzdiť lenže skôr ako sa mu to podarilo, jeden tieň naňho zaútočil svojou rukou, na ktorej mal obrovské ostré nechty. Nie, pazúre.

Zasiahol ho na hrudi a roztrhol mu celú košeľu. Daeron spadol v bezvedomí na zem a ja k nemu. Všimla som si obrovské rany cez celú hruď, ktoré siahali až po brucho. Boli hlboké a tieklo z nich obrovské množstvo krvi.

,,Nie nie nie nie. Daeron. Daeron, zlato zobuď sa." Spadla som k nemu a snažila sa ho prebrať.

Tiene boli čoraz bližšie a mne nezostávalo nič iné ako len použiť moju takmer všetkú moc. Mágia v obyčajnej miere na tiene nestačila.

Z rúk mi začala vyrážať voda a tvorila vodné tornádo, ktoré sa neustále zväčsovalo. Narážalo do tieňov a odhadzovalo ich preč.

Razom sa vodné tornádo sformovalo do obrovskej vlny, ktorá narazila do tieňov a všetky unášala preč.

Započula som bolestivý vzdych Daerona a v sekunde spadla k nemu.

,,Poď, láska. Vstávaj! Potrebujeme sa ukryť. Potrebujeme vodu." Začala som panikáriť, pretože Daeronove rany sa nehojili.

Mali sa mu hojiť, pretože je Boh ako ja ale niečo bolo inak. Najprv tiene na Cranione, potom búrka a ich sila bola omnoho väčšia.

,,Daeron!!!" Snažila som sa ho postaviť ,,kde je voda? Potrebujeme ísť k vode."

Začal spolupracovať a pomaly sa zdvíhal. Sykol od bolesti a zastonal. Musela to byť obrovská bolesť. Bolo mu vidieť aj mäso a krv sa stále valila von z jeho tela.

,,Tadiaľ." Šepol.

Jeho ruku som si dala okolo krku a snažila sa ho pridŕžať o boky ale bála som sa, že ho chytím na ranách.

Po pár minútach, sme prišli k jazierku s nádhernou čistou vodou. A malým vodopádikom.
(Predstavte si, že tam je tma)

Nestíhali sme si absolútne nič vyzliecť, pretože nám tiene boli znovu v pätách. Daeron sa otočil chrbtom k jazierku a spadol doň. Skočila som za ním a ponorila som nás. Vytvorila som obranu okolo nás, podobne ako na Zemi v bazéne ale tu bola silnejšia, pretože sme boli na Cranione a mágiu som príjmala z vody.

Daeron mal znovu neprítomný výraz a musela som začať konať. Vyzliekla som mu celú košeľu a bozkávala ho pritom. Potrebovala som aby dýchal pod vodou a to išlo jedine cez moje bozky.

Vždy som vedela, že voda lieči. Liečila som s ňou rezné rany alebo zlomeniny a teraz vylieči Daerona. Pomaly som mu prešla prstami po ranách a nechala cez ne prúdiť vodu. Chvíľku sa nič nedialo ale o pár desiatok sekúnd sa začali hojiť.

Vydýchla som si a začala sa venovať bozkom. Daeron ich príjmal. Vedela som, že dýcha ale neoplácal ich. Bol príliš oslabený. Nevládal.

Keď rany boli takmer úplne zahojené, nad vodou okolo jazierka sa objavilo obrovské svetlo. Ohnivý kruh s takou silou, že tiene v blízkosti jazierka,  rozpustilo.