2. Bohovia: Oheň a Voda [Dokončené]

Rodina

,,Ide sem tvoj otec?" Zhíkla som.

,,Nie. Ja mám ísť tam." Usmial sa a zapravil si košeľu do nohavíc.

Na moje prekvapenie, z portálu vyšiel Navarro, Esmeray s Lorcanom a aj Daeronový rodičia. Hneď za nimi však vyšli moji rodičia a Theia.

,,Oh nie." Zahanbene som sa pozrela na otca a modlila sa aby neprišiel Armon.

,,Tak, keď už sme tu všetci, tak by sme mohli ísť niekam na menej intímne miesto, no nie?" Začala Esmeray.

Vďakabohu, pochopila moje obavy a jej vetou mi dala odpoveď, na ktorú som čakala.

,,Samozrejme, prejdeme do obývačky, len čo sa ujistím, že tu je všade vysvietené." Odvetil Daeron s mávnutím ruky si ohlásil sluhov.

Vonku opäť zahrmelo a začalo sa blýskať. Daeron spozornel a obzrel sa. Otočila som sa von oknom a sledovala okolitú krajinu.

,,Volali ste ma, pane?" Spýtal sa sluha David.

,,Áno. Rád by som vedel, či je hrad všade vysvietený." Daeron znel trochu nervózne.

,,Áno, pane. V každej miestnosti je svetlo, horia sviečky, fakle a lampáše." Vystrel sa David.

,,Dobre, ďakujeme. Prejdeme do obývačky a tam nám prinesiete niečo na pitie a občerstvenie." Odvetil Daeron a ukázal na dvere aby sa všetci presunuli do obývačky.

Kráčala som ako posledná, s miernou nervozitou. Daeron si ma všimol zastavil. Počkal, kým všetci zašli za roh a pomaly mi pohladil líce.

,,Čo sa deje?" Spýtal sa ma.

,,Bojím sa ich reakcii. Neviem, čo si o mne kto myslí a naháňa mi to strach." Priznala som sa.

,,Čo by si o tebe mali myslieť? Si moja." Usmial sa.

,,Ale stále som sa nerozišla s Armonom." Šepla som.

,,To príde. Viem to." Úsmev mu zjemnel ,,nebudem na teba tlačiť. Ten chlap bol dlhé roky súčasťou tvojho života a viem, že to nejde zo dňa na deň ale nechcem aby sa tma dotýkal, bozkával alebo niečo viac."

,,Toho sa báť nemusíš." Usmiala som sa ,,Armon sa ma už nikdy nedotkne."

,,To rád počujem, srdiečko." Pobozkal ma ,,a teraz poď. Búrka začína byť silnejšia."

Po príchode do obývacej miestnosti, už všetci sedeli na gaučoch a kreslách. Daeron ukázal na posledné voľné kreslo a pozrel na mňa. Dal mi tým náznak aby som sa posadila. Dareon sa posadil vedľa na opierku a nadýchol sa.

,,Búrka na Cranione nebola podľa predkov v knihách, odkedy je Kyrell uväznení. To, že je tu teraz, nie je dobré znamenie a môžeme sa domnievať, že jeho moc silnie." Začal Daeronov otec.

,,Máš pravdu. Musíme svoje domovy poriadne zabezpečiť pre každú búrku." Pripojil sa môj otec.

,,Jediná výhoda, že služobníctvo je pripravené vždy dopredu." Šepla Esmeray.

,,Lenže dnes tiene zaútočili pred búrkou. Stačili im búrkové mračná. Nemali sme šancu sa pripraviť." Odvetila som.

,,Dokonca tie tiene boli silné, mohutnejšie a naše schopnosti ich nezabili. Len ich jednoducho na pár sekúnd zabavili." Daeron nepokojne pokrútil hlavou.

,,A čo je ďalšia vec. Dokážu zraniť tak, že nás to nevylieči." Doplnila som ho.

,,A-ako t-to viete?" Zakoktala sa moja mama.

Pozrela som na Daerona, ktorý to nechcel nikomu povedať ale musel. Mali s tým byť oboznámení. Nabudúce by sa to mohlo stať niekomu inému.

,,Jeden tieň ma so svojimi pazúrmi poškriabal." Odvetil.

,,Hííí! Kde?" Jeho mama, Siona, ihneď vyskočila na nohy.

,,Nebolo to nič vážne." Pozrel hrdo na mamu.

,,Nemal by si klamať. Bolo to vážne." Zamračila som sa ,,mal škrabance od pazúrov cez celú hruď, až po brucho. Boli to hlboké rany a nehojili sa." Vysvetlila som a otočila sa na Daerona ,,dokonca si stratil vedomie a takmer si zomrel. Ak by sme neboli včas vo vode, nedokázala by som ťa vyliečiť." Zamračila som sa.

,,Si v poriadku?" Jeho mama priskočila k nemu a začala mu rozopínať košeľu aby sa presvedčila, či rám žiadne rany nemá.

,,Som." Daeron pretočil očami ,,ako ti už Darya povedala, som v bezpečí."

,,Najlepšie bude, ak si každý z nás zamestná jedného alebo viacerých smrteľníkov na pozorovanie búrky. Ak by sa začalo mračiť, použili by sme portály a stretli sa na dohodnutom mieste. Vždy to môže byť iný hrad. Striedali by sme sa." Navrhla Theia.

,,To je celkom dobrý nápad." Prikývol Lorcan.

Všimla som si ako Navarrov prekvapený pohľad zastavil na mojej sestre a chvíľu na ňu neprítomné pozeral.

,,Tiež súhlasím." Pridal sa Navarro.

Theia stíchla. Telo sa jej zachvelo a jej pohľad bol namyslený ale šokovaný akoby to nečakala.

,,Áno. Je to dohodnuté. Dnes zostanete tu. Izby budete mať dostatočne osvetlené. Máte svetlá a sviečky aj v kúpeľni a ráno budú spoločné raňajky. Dúfajme, že búrka ustane." Pripojil sa Daeron.

,,Ďakujeme." Odvetil otec a pozrel na Daerona.

,,Je to samozrejmosť. Sme rodina a rodina si pomáha." Daeron tie slová povedal prirodzene a úprimne.

Zato naše matky pozreli na mňa a očami prišli k môjmu zápästiu. Pozreli sa na seba šťastne a obe šepkali niečo našim otcom. Následne to šepla Esmeray a tá sa na mňa s úsmevom zazubila. Lorcan jej úsmev hneď pochopil a chytil Esmeray ústa skôr ako niečo povedala.

Jediná Theia a Navarro si nič nevšimli. Obaja na seba mierne zazerali. Človek nevedel, či sa chcú zabiť alebo strhávať zo seba všetky veci.