Fifty shades of GOGO

Dnes ešte nie..

Bežali sme popri Dunaji. Ja som sa uškŕňala od ucha k uchu, no Dano stále nechápal, kam ideme. Po piatich minútach sme boli pri "ufu". Poobzerala som sa dookola. Ten nie, ani ten... mám ho. Rozbehla som sa k starej obrovskej lipe. Začala som liezť. Dano mykol plecami a liezol tiež. Vyliezli sme na tretí konár odspodu. Mala som to tu už trochu zariadené. Napríklad v strome som mala vysekanú dutinu, do ktorej som si dávala svoje tajné veci. konáre som upravila tak, aby bolo vidieť na Dunaj a tak, aby sa na nich dalo pohodlne sedieť. Už to tu mám 2 roky a, našťastie, mi to ešte nikto nenašiel. "Páni moji, ty tu máš druhý byt normálne," povedal s otvorenými ústami. "A to ešte nie je všetko," povedala som. Stiahla som ho dole, aby si sadol. Výhľad na Dunaj bol prekrásny, pretože akurát zapadalo slnko. Na chvíľu som sa kútikom oka na Dana pozrela. On je taký krásny z profilu! Normálne, som sa išla roztopiť od jeho krásy! Jeho oči sa ligotali v odraze slnka. Vlasy boli v tvare jemnej morskej vlnky. No a jeho úsmev... taký krásy, plný pozitívnej energie. Pozrel sa na mňa. Dal mi ruku okolo pliec. Chytil mi hlavu zozadu a pomaly ju približoval k tej jej. Panebože!! On ma ide pobozkať! Bože čo mám robiť? Hlavne kľud. Dala som mu môj prst na ústa. Trošku zvodne som sa usmiala a povedala som:"Ideš na to nejako zhurta nie?" "Prečo by som mal?" usmial sa zvodnejšie než ja. "Len dnes sme sa spoznali ty trúba," začala som sa smiať. Na chvíľu sa zamyslel a začal sa smiať tiež."To som si neuvedomil! Cítim sa, akoby som ťa poznal od malička," povedal stále so smiechom na tvári. Chvíľu sme tam ešte sedeli, opretí o seba, pozerajúc sa na západ slnka. Táto chvíľa bola ZATIAĽ najlepšia z celého môjho života. ZATIAĽ...