2. Bohovia: Oheň a Voda [Dokončené]

Spomienky

,,Necítim sa otrávene." Bola som zmätená.

,,Tvoje telo zostalo v zámku u tvojho drahého. Tu je len tvoja duša." Odpovedal mi.

,,To nie je tvoje dieťa." Zmenila som tému a pozrela sa späť na balkón.

Kyrella nezaujímalo, čo somnou bude. Bolo mu jedno, že zomieram. Nebudem sa mu doprosovať a prosiť ho aby to zvrátil.

,,Nie, to nie je." Ruky si dal za chrbát a odstúpil.

Otočil sa na Arméliu.

Kyrell bol príliš pokojný. Čakala som zlosť, hnev, zúrivosť a výbušnosť.

,,Tu som Arméliu ešte nepoznal. Zaľúbila sa do smrteľníka a stvorili spolu nový život. Boli šťastní, až do chvíle, kým som neprišiel." Odvetil.

Všetko okolo nás sa rozmazalo do čierneho dymu a objavili sme sa na nádvorí zámku Derwallovcov.

Stál tam prvý predok Derwallovcov, predok Murtwellovcov a Armélia. To oni boli prvý Bohovia.

Otvoril sa portál z čierneho dymu a vystúpil odtiaľ Kyrell, ktorý vyzeral tak ako si ho pamätám z fotky.

,,Bolo to naše prvé stretnutie pol roka po tom, čo sa jej narodila dcéra. Mali sme utvoriť mier medzi rodinami. Spísať pravidlá, ktoré budú platiť a ostatné detaily lenže, ozvalo sa spojenie. Stačil jeden pohľad do jej očí a vedel som, že má byť moja." Sledoval ju na nádvorí.

Následne sa opäť všetko rozmazalo a objavili sme sa v lese. Bola hlboká noc a všade ticho. Zbadala som Kyrella opretého o strom a hral sa s jednou dýkou. Započula som približujúce sa kroky.

,,Kyrell?" Spýtal sa ženský hlas.

Postavil sa ,,tu som."

Zrak som obrátila na Kyrella z môjho času, ktorý stál vedľa mňa a sledoval to. Otočila som sa späť.

Len čo k nemu Armélia prišla, vleteli si do náručia a začali sa vášnivo bozkávať. Obaja sa poddávali vášni. Túžili jeden po druhom a nebránili sa tomu.

Nechcela som vyrušiť ich intímnu chvíľu a otočila som sa tomu chrbtom.

,,Môžeš sa pozerať. Nevadí mi to." Podvihlo mu pravý kútik pier.

,,Je to intímna vec." Šepla som.

,,Pre mňa dávno nie." Jeho pohľad zvážnel ,,pozeraj." Povedal mierne s rozkazom a otočil ma k ich vášni.

Videla som, že ani jeden z nich na zápästí nemal tetovanie ,,prvé milovanie?"

,,Moje áno." Odpovedal bez hanby.

Videla som ako uvoľnil Armélii korzet a vytiahol jej prsia von. Ihneď sa na ne prisal a rozopínal si nohavice. Spadli mu na zem a zostal pred ňou stáť s pýchou. Zdvihol ju do vzduchu a vyhrnul jej šaty.

Na prvý pokus do nej vnikol a oprel sa s ňou o strom. Vnáral do nej svoj penis a od vzrušenia obaja stonali. Stony sa ozývali cez celý les a atmosféra tam bola neuveriteľne vzrušujúca.

Bolo vidieť, že Armélia prežíva najlepší sex v jej živote a jej orgazmus vychádza napovrch a rovnako tak aj Kyrellov.

Jeho vyvrcholenie prišlo o malú chvíľku priamo do jej lona a opieral sa s hlavou o jej prsia.

,,Kyrell," šepla zadychčane ,,toto sa nikdy nemalo stať a nikdy sa to nikto nedozvie."

,,Ako to myslíš?" Zamrzol.

,,Ty a ja." Vytiahla Kyrellov penis a zoskočila z neho ,,bola to len jednorazová záležitosť, ktorá sa nebude opakovať."

,,Ale ty si moja pravá láska. Máme byť spolu." Nerozumel a obliekol sa.

Bolo mi ho ľúto. Strašne mi ho bolo ľúto. Chcelo sa mi plakať.

,,Mám rodinu. Muža a dcéru. Musím byť pri nich." Korzet si upevnila a upravila sa.

,,Ako to myslíš?!" Šokovaný nenachádzal slov.

Pozrela som na jeho ruku a videla tetovanie vrabca , lenže na jej ruke nič nebolo. Armélia musela ovládať vtákov.

,,Bol to len chvíľkový chtíč." Hovorila jemne.

,,Nebol, Armélia," pozrel jej na zápästia a videl, že jedno má čisté a to druhé zdobilo tetovnie ľudského srdca. ,,Využila si ma." Povedal ľadovo.

V lese sa ochladilo a obloha zčernala.

Kyrell, ktorý stál kúsok odomňa, sa ku mne nahol a zašepkal ,,v tej dobe som svoju moc neovládal. Pri veľkom návale emócii, začala ovládať ona mňa."

Len čo dopovedal tú vetu, čierny dym vrazil do Armélii a vsala ho do seba. Videla som ako jej po celom tele začali černať žily a smerovalo to k hlave.

V sekunde ako otvorila oči, bola v nich len temnota. Keď sa žily dotkli mozgu, bola mŕtva a spadla na zem bez známok života.

Dlhovlasý Kyrell sa otočil, celé tetovanie, zbledlo a zmizlo. V jeho pohľade bolo vidieť, že svoju moc neovláda. Čierne oči plné temnoty hľadeli do prázdna a po pár sekundách vytvoril portál do jej zámku.

Opäť čierny dym rozmazal všetko naokolo a objavili sme sa na zámku, kde riadila temnota. Kyrell tam spôsobil masaker. Zabil každého dedinčania, každého zamestnanca a ako poslednú si nechal jej rodinu.

Zabil ich takým spôsobom, že sa nesnažil ani vojsť do hradu ale poslal tam svoju temnotu.

Rozpršalo sa a nastala obrovská búrka. Bežala som do hradu. Chcela som to vidieť na vlastné oči. Vbehla som do izby, v ktorej sa nachádzala kráľovská rodina. Arméliin muž bol mŕtvy, jej otec bojoval s tieňmi a jej mama otvorila portál. Jedna žena, so zahalenou tvárou držala v náručí dieťa a vbehla doň.

Portál sa zatvoril. Arméliina mama si priložila ukazovák k ústam ako znamenie, že mám mlčať a v tom Temnota vyhrala. Obaja zomreli rovnakou smrťou ako Armélia.

Jej matka ma videla.

Ako?
Prečo?