2. Bohovia: Oheň a Voda [Dokončené]

Rúca sa mi celý svet

Daeron

Sľúbil som Navarrovi, že pôjdem s ním na stretnutie ohľadom jeho nových hotelov a keby viem, že tu budem uväznení už tretiu hodinu, nešiel by som.

Potrebujem ísť za Daryou. Je sama na zámku a pravdepodobne tam je búrka, pretože nemôžem vytvoriť portál na Cranion.

,,Ukľudni sa, braček." Povzdychol Navarro a pokojne sedel za stolom v pracovni.

Čítal nejaké noviny a pritom si niečo písal do počítača. Mávol som nad ním rukou. Cítil som sa zle. Cítil som, že niečo nie je v poriadku. Z každej strany ma oblievali vlny nepokoja, bolesti a stresu. Chcel som si myslieť, že to je len z toho, že tam je búrka ale tušil som niečo iné.

Každú minútu som skúšal otvoriť portál na Cranion ale neúspešne. Nedalo sa. Nervózne som sa prechádzal po celej miestnosti tam a naspäť. Čakal som, kedy sa ten prekliaty portál otvorí.

Hodil som oheň trikrát po sebe a zrazu sa portál otvoril. Takmer som nadskočil od úľavy a pozrel na Navarra.

,,Poďme."  Mykol som s hlavou a bez čakania prešiel portálom.

Objavil som sa v našej izbe a hľadal Daryu. Keď mi oči spadli na podľahu, zbadal som ju a v tom momente sa mi celý svet začal rúcať.

Ležala na zemi v kaluži krvi. V hrudi zabodnutá dýka a jej pokožka vyzerala ako sneh. Do tváre bola nádherná a vystrašilo ma, keď som zbadal na jej nohách čierne žily.

Rozbehol som sa k nej a spadol na kolená. Ruky sa mi triasli od strachu a nevedel som, čo skôr.

Chytil som jej tvár ,,Darya, srdiečko. Vstávaj, prosím."

Zúfalstvo v mojom hlase spoznal každý. V očiach som mal more sĺz a netušil, čo mám robiť. Potriasol som s ňou, vytiahol dýku z hrudi a rana sa takmer okamžite zahojila. Vzal som si ju do náručia a stískal ju. Plakal som ako malý chlapec a všetky slzy dopadali na jej čierne vlasy.

Nereagovala. Ani jedným svalom na tele nereagovala. Navarro skamenel, keď ma zbadal a do pár sekúnd sa otvorili dvere na izbe. Daryina mama sa rozbehla ku mne a ihneď sledovala Daryu. Obzerala ju a snažila sa prísť nato, čo sa stalo.

,,Niekto jej do hrudi vrazil dýku." Šepol som.

Esmeray plakala v Lorcanovom náručí a ten sa snažil ju upokojovať. Hladil ju po brušku a na chrbte. Theia si držala ústa oboma rukami a z očí jej tiekli slzy, zatiaľ čo moja mama chystala posteľ.

,,Musíme ju dať na posteľ." Zahlásil Daryin otec.

Preniesol som ju na posteľ a netušil, čo sa bude diať. Nechcel som ju pustiť. Potreboval som ju v náručí a dýchať jej vôňu. Bez nej som mal pocit, že sa zbláznim od žiaľu.

,,Nie je zranená." Šepla jej mama.

,,Zahojilo sa to." Utrel som si slzy.

,,To je dobre, nie?" Zhíkla moja mama.

Daryin otec podišiel k posteli, zatiaľ čo môj si obzeral dýku.

,,Nie, nie je to dobré." Nadýchol sa.

Bolo vidno ako sa snaží udržať chladnú hlavu a zato ho obdivujem. Jeho dcéra je zranená a on sa snaží rozmýšľať ako ju zachrániť, zatiaľ čo ja mám chuť len kričať a plakať od zúfalstva ako nejaký slaboch.

,,V dýke je temnota." Prehlásil môj otec, načo som hneď spozornel.

,,Nie len v dýke ale aj v Daryí.." jej otec prechádzal rukami nad telom jeho dcéry.

,,Čo to má na nohách?" Spýtala sa Esmeray uplakaným hlasom.

Obaja svoj zrak upravili k nohám a vystrašene sa na seba pozreli ,,to snáď nie."

,,Kyrell." Zhíkol môj otec.

,,Čo to znamená?!" Začal som stresovať.

,,Otrávil Daryu svojou temnotou. Darya zomiera. Tieto čierne žily, čo vidíš na nohách, sú jeho temnota. Keď sa dostanú do hlavy, priamo do mozgu, Darya zomrie." Preglgol jej otec.

Po jeho slovách som videl všetko čierne. Začal ma ovládať hnev, zúrivosť a mal som chuť spáliť celý zámok, les a úplne každého, čo sa mi postaví do cesty.

,,Takže, mi chcete povedať, že muž, ktorý je prekliaty a väznený na druhej strane tejto planéty, otrávil moju ženu a teraz kvôli nemu zomiera?!" Zavrčal som.

,,Nevieme ako to dokázal. On hranice prekročiť nesmie." Odpovedal otec.

,,Ale ja áno." Otočil som sa a začal kráčať ku dverám.

,,Neblázni, Daeron!" Zastavil ma Navarro ,,nesmieš robiť unáhlené závery. Musíš myslieť čistou hlavou a to teraz nemáš."

,,Chcem ju späť. Láska môjho života leží na tej posteli a zomiera." Hlas sa mi triasol ,,nebudem tu sedieť zo založenými rukami a čakať, kým zomrie." Obišiel som ho a bol takmer pri dverách.

,,Nesmieš Daryu opustiť v jej stave!" Skríkla mama.

,,Mama, potrebujem Kyrella konfrontovať. Chcem ju späť." Zhlboka som sa nadýchol.

,,Získame ju späť. Neboj sa. Nájdeme spôsob ako ju vyliečiť, len ju prosím neopúšťaj." Šepla moja mama.

,,Vrátim sa." Povedal som rozhodnuto.

,,Ak prekročíš hranice jeho zámku, zostaneš tam väznený s ním. Je to samovražda." Prehlásil jej otec.

,,Musí to risknúť." Otvoril som dvere a bol pripravený na odchod ale dve slová, ma dokázali zastaviť.

,,Je tehotná!" Skríkla jej mama a v miestnosti nastalo hrobové ticho.