2. Bohovia: Oheň a Voda [Dokončené]

Zrada a Evelyn

Najhoršie je to čakanie. Čakanie na smrť vašej milovanej osoby.

Celá rodina hľadala v lesoch kvety, ktoré by mohli Daryí pomôcť ale márne. Prehľadali každý kameň, strom, ker ale nič nenašli. Nezostal ani kúsok nepreskúmaného lesa.

Vyčerpali sme všetky možnosti ako Daryu zachrániť. Všetci boli nešťastní. Každého chytala smútiaca nálada a celé dni a noci preplakali. Každý sa s tým snažil zmieriť ale nevedeli to. Esmeray čítala knihy stále dookola. Akoby dúfala, že sa tam zjavia nové riadky s liekom pre Daryu.

Zostávalo nám necelých dvadsaťštyri hodín, kým sa do jej mozgu dostane temnota. Už teraz ju mala kúsok pod očami.

Tmavá noc obklopovala každý roh miestnosti. Jediné svetlo, ktoré tu svietilo, boli sviečky a mesačný svit.

Niekto zaklopal na dvere a bez povolenia vstúpil. Bola to slúžka Evelyn.

,,Čo tu robíš?" Spýtal som sa a neunúval sa ani na ňu pozrieť.

Bez odpovede podišla ku mne, až za kreslo a nechápal som.

,,Ste tu celé dni zatvorený pane. Slnečné lúče ste nevideli niekoľko týždňov. Dotyk ste nepocítili rovnako dlho." Jej ruky som zacítil na mojich pleciach.

Začala ma masírovať.

Rýchlosťou svetla som vyskočil na nohy a otočil sa. Chcel som jej vynadať ako si niečo takéto môže dovoliť ale prekvapenie ma ešte len čakalo.

Jej župan, ležal na zemi za kreslom a on stála predomnou úplne nahá, upravená a namaľovaná.

,,Čo to má znamenať, Evelyn?!" Zvážnel som.

,,Chcem vám len pomôcť uspokojiť vaše potreby. Potrebujete aspoň na chvíľu vypnúť." Spravila krok ku mne.

,,Okamžite sa obleč a zbaľ si veci. Toto tolerovať nebudem." Zavrčal som a ukázal jej na dvere.

Evelyn zostala šokovaná ale rozhodla sa využiť to jediné, čo jej zostalo. Pobozkala ma.

Vypúlil som oči a odstrčil ju. V mojom tele to vrelo od zlosti. Nezvládol som svoju výbušnosť a schmatol ju pod krk.

,,Ako si niečo také môžeš dovoliť?! Nie len, že mám na posteli moju ženu, ktorá čaká moje dieťa ale ešte aj umiera a ty sem prídeš rozhodnutá ma zviesť?!" Zreval som a dvere na izbe sa otvorili.

Každý člen našej rodiny tam stál s otvorenými ústami. Museli počuť môj hnev.

,,Len som chcela ukázať, že nie je jediná žena." Zašepkala.

,,Tá žena na posteli, je môj život. Čo ti dáva právo sa ju snažiť nahradiť?! Nesiahaš jej ani po päty a nikdy nebudeš." Povedal som znechutene a pustil ju ,,obleč sa a vypadni. Ešte dnes odídeš z Cranionu."

Videl som jej na očiach aká dotknutá bola. Áno, moje slová boli drsné a bez štipky rešpektu ale nezaujímalo ma to. Ona neukázala rešpekt predomnou, pred Daryou a pred nikým. Chcela ma zviesť za každú cenu.

,,Mal ju trafiť do srdca a bolo by po probléme." Šepla so všetkou nenávisťou, ktorú v sebe našla s obliekla si župan.

,,Čo si to povedala?!" Zhíkla Daryina mama.

,,Počuli ste. Ten idiot ani nevie, kde je srdce." Vyprskla a pozrela na Daryu ,,mala som to spraviť ja."

Moje emócie vybuchli. Hnev, zúrivosť a nenávisť ma ovládli a vyslal som na ňu obrovský plameň. Zvreskla od bolesti a kričala, kým nezhorela do tla. Oheň zmizol a nezmohol som sa ani na jeden pohyb. Sledoval som s nenávisťou popol, ktorý po Evelyn zostal a zatínal sánku.

Lorcan mávol s rukou, zacítil som vietor a popol vyletel von oknom. Nezostalo tu ani zrnko popola, po tej žene.

,,Ty a tvoja výbušnosť. Mohli sme z nej dostať, kto to Daryí spravil." Zamračila sa mama ,,možno by ten muž vedel ako ju zachrániť."

,,Nemám k tomu čo dodať. Vypustil som svoje emócie napovrch a neľutujem to. Daryinho vraha nájdem." Vystrel som sa ,,máme ešte jeden deň nato aby sme zistili, ako ju zachrániť." Otočil som sa a odišiel do kúpeľni.

Zabuchol som za sebou dvere a vrazil päsťou do steny. Bol som zúfalý. Celý ten čas bola v hrade žena, ktorá pomáhala nepriateľom. Spravil som chybu. Mal som to vidieť.

Vyzliekol som sa a išiel sa osprchovať. Potreboval som sa ukľudniť a aspoň voda to ako tak dokázala. Pripomínala mi Daryu a jej dotyky. V sprche som strávil asi hodinu. Stál som tam so zatvorenými očami a nechal na seba dopadať vodu.

Niekedy človek potrebuje vypustiť svoje emócie. Ja som ich vypustil v spálni, no teraz vo mne prevládal smútok a zúfalstvo.

Rozplakal som sa. Vôbec nie som taký silný muž akým som bol. Láska nás mení. Cítim sa byť taký slabý, keď ju nemám pri sebe. Láska je ten najsilnejší cit, ktorý dokáže narábať so všetkými emóciami. Bál som sa toho, čo ma čaká o dvadsať štyri hodín.

Ale dal som si sľub. Ak sa mi nepodarí zachrániť moju Daryu a dieťa, môj život nebude mať zmysel. Nájdem a zabijem toho, čo to Daryi spravil a potom odídem z tohto sveta ja sám.

Za nimi.

Po dlhej smutnej sprche som sa obliekol do teplákovej súpravy a pomaly vošiel do izby. Usadil som sa v kresle, chytil Daryu za ruku a šepol jej ,,milujem vás."