2. Bohovia: Oheň a Voda [Dokončené]

Späť pri rodine

Darya

,,Odteraz ti to budem hovoriť stále. Naozaj." Sľuboval mi všetko, čo ho len napadlo.

,,Dokazoval si to skutkami už aj predtým. Vedela som, že ma miluješ, aj keď si nič nepovedal." Usmiala som sa.

,,Bola to chyba." Držal ma v náručí a bol rozhodnutý ma nepustiť.

,,Už je po všetkom." Šepla som.

,,Áno, vďakabohu, ste tu somnou." Pozeral na mňa ako na svätý obrázok.

,,Je v poriadku. Dieťatko vo mne je zdravé." Pousmiala som sa.

Na jeho pohľade bolo vidieť všetky otázky, ktoré sa chce spýtať.

,,Musíme sa vrátiť. Všetci si pravdepodobne vystrašený na smrť, pretože som ťa vzal a bežal s tebou preč." Uvedomil si to.

,,Áno, poďme. Potrebujem sa niečoho najesť a nie len ja ale my všetci. Posledné dni každý z vás flákal jedenie." Usmiala som sa.

Daeron mi pomohol z vody a následne vyskočil aj on. Oproti nám stáli tiene ale ani sa nepohli. Stáli ako vojaci v pozore.

Pozrela som na jeden tieň, ktorému ako jedinému žiarili oči na červeno. Práve tými očami, sledoval Kyrell situáciu ,,ďakujeme." Šepla som tak aby si to Daeron nevšimol a tieň jemne prikývol. Chytila som ho za ruku a potiahla ,,poď."

,,Ale-..." Nestihol nijak reagovať a obaja sme bežali do hradu.

,,Nesmieš utekať!" Zhíkol a zastavil.

Vzal ma do náručia a niesol ako princeznú ,,už nie som chorá, Daeron."

,,To nevadí." Vtisol mi bozk na spánok a prešiel cez záhradu.

Pred vchodom do zámku sa tiene opäť zastavili a nechali nás prejsť. Vkročili sme dnu a Daeron ma pomaly postavil. Zatvoril dvere a zamkol. Z izby vybehli moji rodičia, ktorí sa na mňa okamžite vrhli a obíjmali ma. Moja mama začala nekontrolovateľne plakať. Za nimi sa objavili moje dve sestričky. Esmeray a Theia, ktoré ma rovnako pevne stískali.

,,Narástlo ti bruško." Usmiala som sa a pohľadila ho.

,,Čoskoro ťa to čaká tiež." Pousmiala sa so slzami šťastia v očiach.

Otočila som sa na Theiu, ktorej úsmev zamrzol ,,na mňa ani nepozeraj. Tehotná nie som a ani neplánujem byť." Dala ruky do obranného postoja.

Zbadala som za ňou Navarra, ktorý sa opieral o stenu s miernym úsmevom a neušlo mi, ako jej pozrel na zadok ,,otázne je, či by niekto chcel s tebou dieťa, slniečko." Rypol si.

V Theiných očiach som zbadala dve svetelné guličky a hnev. Otočila sa na Navarra a videla jej hrdý postoj ,,ty mlč, pretože ty namiesto detí, budeš mať pravdepodobne malých snehuliakov." Vyštekla.

S Esmeray sme sa na seba pozreli a potmehúcky sa na seba usmiali. Nečakane som sa ocitla v náručí Mithgarda a Siony, čo ma na sekundu prekvapilo ale zároveň aj upokojilo.

,,Kto ti to spravil?" Spýtal sa ma otec.

,,Nepoviem nič, kým nebudeme sedieť za stolom a jesť." Odvetila som ,,som veľmi hladná."

,,Áno. Moje srdiečko potrebuje veľa jedla." Prikývol Daeron a jemne ma tlačil smerom do spálni ,,všetci sa musíme najesť ale najprv sa prezlečieme do suchých vecí. Počkajte nás v jedálni."

Len čo sme prezlečení otvorili dvere do jedálni, bodeli sme prestretý stôl a celú naši rodinu, ktorá sa rozprávala. Usadili sme sa a slúžky nám priniesli rôzne pitie. Alkohol aj nealko.

,,Tak, všetci sme nedočkaví a chceme vedieť, kto bude pykať zato, čo spravil." Začal môj otec.

Zhlboka som sa nadýchla ,,bol to Armon."

,,Vedela som, že ten hlupák v tom má prsty." Zašepkala Theia.

,,A nie len v tom ale aj v troch vraždách, čo sa stali u nás na zámku." Pozrela som na otca ,,tú, čo sa stala u vás na zámku, za tú mohla Evelyn, ktorú si včera zabil." Otočila som sa na Daerona.

,,Ako to vieš?" Spýtal sa prekvapene.

,,Myslíš o tých vraždách alebo o tom ako ťa zvádzala??" Zdvihla som obočie, načo Daeron zťažka preglgol a chystal si v hlave preslov.

,,Ale- ..." Začal ale prerušila som ho.

,,Bola som s vami celý čas ale ako duch. To o tých vraždách viem, pretože sa mi sám Armon priznal. Chcel mi spraviť dieťa, pretože v tú noc bohovia mohli otehotnieť. Lenže Kyrellove plány sa zmenili a tým pádom aj Armonova oddanosť a povedzme, že mu preskočilo v hlave." Zhlboka som sa nadýchla ,,na veľa otázok, ktoré budete mať, vám nemôžem odpovedať z určitého dôvodu, ktorý vám do určitého času tiež neprezradím."

V miestnosti na pár desiatok sekúnd zostalo ticho ale Daeron ho prerušil ,,hlavné je, že ste tu s nami." Usmial sa, pobozkal ma a chytil brucho.

Postavil sa, chytil do ruky pohár s červeným vínom a zahlásil ,,chcem si pripiť na nás, že sme to prekonali. Na to ako nás to spojilo. Chcem si pripiť aj na lásku a na budúcu generáciu Bohov, ktorá sa už čoskoro objaví medzi nami."

,,Máš pravdu." Usmial sa Lorcana pridal sa. Postupne sa pridali aj ostatní s alkoholom v ruke, len ja a Esmeray sme držali pohár s džúsom.

Bola som šťastná. Mať po boku Daerona bolo správne rozhodnutie a neľutujem ho. Jediné, čo ľutujem je, že som sa tomu bránila.