Dreams & Desires |Luke Hemmings| SK

4.

Dievčina sa postavila a chcela Luka stiahnuť do objatia, no on sa jej šikovne vykĺzol a naznačil svoje hranice, ktoré si stanovil. Core sa na perách pohrával jemný úsmev, pričom on mal tvár ako z kameňa. Vždy mal gentlemanské maniere a nedovolil by si správať sa k ženám nepríjemne, ale tentokrát pre jeho bývalú priateľku nemal ani kúsok súcitu. Snažil sa však byť opatrný, nechcel si ju poštvať proti sebe. Neznášal si to pripustiť, ale v tej chvíli ju potreboval.

„Ako sa máš? Čo máš nové? V práci všetko v poriadku?" začala rozhovor, akoby boli celoživotní priatelia, čo sa nevideli roky.

„Ujde to," zamrmlal, keď sa posadil na stoličku oproti nej a začal listovať v menu, „prečo si sa chcela stretnúť?"

„A to sa ma neopýtaš, ako sa mám ja?" uškrnula sa a prekrížila si dlhé nohy pod stolom.

„Nie," odsekol ju.

Prekrútila očami. Nepáčilo sa jej, aký bol k nej odmeraný, no veľa od neho tak či tak neočakávala. Vedela, že niesla istú časť viny za to, čo sa mu stalo, ale v kútiku duše ju to veľmi bolelo. Nevedela svoje pocity vyjadriť, hlavne keď si uvedomila, ako ju musel znenávidieť. Dúfala, že po tom, čo mu povie, zmení názor a odpustí jej.

Luke na ňu ticho hľadel. Na sebe mala čiernu blúzku s hlbokým výstrihom, do ktorého sa snažil nepozerať sa. Vyzerala rovnako, ale vnútrom bola iná. Nepoznal ju takúto. Cítil sa pri nej tak blízko a zároveň tak ďaleko. Obaja sa zmenili, odsudzili. Nemal ani tušenia, o čo jej išlo a horel nedočkavosťou. Predtým, než začala hovoriť, znervóznela a bolo jasné, že jej nebolo príjemné začať túto tému.

„Odišla som od neho. Po tom, čo ťa zbil, som sa ho začala veľmi báť, ale musela som s ním odísť. Bol veľmi nahnevaný, keď zistil, že si od polície. Chvíľu si myslel, že aj ja som, ale veľmi rýchlo si všetko zistil. Luke, spravila som obrovskú chybu," hlas sa jej zlomil a v očiach zaleskli slzy.

„Spýtaj sa jej, kde je teraz," vravel mu do sluchátka Alan, na čo si on len nepríjemne odkašľal.

„Dotkol sa ťa?" spýtal sa priamo úplne inú otázku, „povedz mi, dotkol sa ťa?"

„Luke, ja..." koktala a sklopila zrak, „minimálne raz za deň, niekedy viac."

Silno zovrel päste, čím sa jeho žily na rukách napli a vrela v nich krv. Cítil obrovský nával hnevu. Možno že cítil odpor ku Core, no vedel, že ani jedna žena si nezaslúži byť fyzicky či psychicky týraná. Lenže ona sa len prizerala, ako ťa mlátil, hovorilo mu vnútro. Áno, ale ak by aj chcela, nemohla zo strachu nič zmeniť, vravelo mu čosi vzadu v hlave. To ju neospravedlňuje, že ťa podviedla, ty hlupák.

„Vieš, kde je teraz?" vrátil sa k plánovanej otázke.

„Dva roky sme chodili po Európe, no odrazu sa chcel presťahovať do New Yorku. Ja som nasadla na iné lietadlo," vysvetľovala a keďže jej vyschlo v ústach, napila sa z drinku.

„Viem, že sa hneváš a po tomto ma už v živote nebudeš chcieť vidieť, ale chcem, aby si vedel, že mi nie je jedno, čo sa stalo. Moju neveru nič nemôže ospravedlniť, no aj tak dúfam, že mi jedného dňa odpustíš."

V tú chvíľu si uvedomil, že jedného dňa jej možno odpustí a jemu by odpadla obrovská ťarcha zo srdca. Bol si ale viac, ako stopercentne istý, že jej to nikdy nezabudne. Nechcel ju súdiť, nebol na to kompetentný. Myslel si, že ho poteší, ak uvidí, ako na všetko doplatila, ale jeho krehkosť mu nedovolila byť škodoradostný. Ako sa mohol tešiť z toho, že ju Kenny mlátil? Nebol monštrum, ako on.

Chvíľu sa pýtal na ďalšie otázky ohľadom Kennyho, no snažil sa to nerobiť okato. Nevedela mu odpovedať na všetko, no každá informácia pomohla. Alan potvrdil, že sa všetko dostane detektívovi, ďalej už Luke nemohol nič spraviť.

„Poď, odprevadím ťa k taxíku," povedal, keď boli obaja na odchode a vyšli z budovy na ulicu.

„Slečna Cora Rennell?" zastavil ich starší muž, ktorého Luke spoznal, spolu s ďalšími v policajných uniformách, „Som detektív Trevor Hawkings, pôjdete s nami."

Blondínka hodila zmätený pohľad na svojho ex priateľa a v hlave jej naskakovali rôzne teórie. Zavolal ich na ňu on? Vedela, že pre svoju prácu bol veľmi zapálený, no nebol žiadnym detektívom. Pýtal sa jej zopár otázok ohľadom Kennyho, ale čo by s tým sám vedel narobiť? Ničomu nerozumela, no nečudovala sa.

„Trevor, čo to má znamenať?" spýtal sa prekvapene Luke s nespúšťal zrak z Cory.

„Všetko ti vysvetlím neskôr. Choď domov a zatiaľ sa riaď Alanovými pokynmi," stručne mu vysvetlil a vyzeral, že mal celkom naponáhlo.

Tak, ako mu bolo povedané, aj urobil. Avšak doma sa veľmi nezdržal, vzal Baby Blue so sebou a namieril si to na policajnú stanicu. Cesta bola pokojná, belgická ovčiačka bola očividne zvyknutá na autá a hovela si na sedadle spolujazdca. Sledovala cestu veľmi pozorne, čo prišlo Lukovi zaujímavé. Paxton neznášal cesty autom a najradšej bol v kufri v prepravnej klietke. Tú si z bezpečnostných dôvodov chcel opäť zaobstarať, aby sa Blue náhodou niečo nestalo.

„Luke!" odchytil si ho Jayson, keď mal namierené do budovy, kde sa snažil nájsť svojho šéfa.

„Ahoj, Jay. Je Alan u seba?" spýtal sa nepokojne a dal dostatočne najavo, že momentálne na neho nemá čas.

„Je v hlavnej budove. Ale vedel, že ho budeš zháňať," jemne sa sa zasmial, „povedal mi, nech ti odkážem, že máš ostať s nami na cvičisku. Ešte si Blue nevidel vo svojej plnej kráse."

Luke si povzdychol a prekrútil očami. Chcel vedieť, čo bude ďalej a ako postupovať. Aj keď to nebolo v náplni jeho práce, potreboval priložiť ruku k dielu čo najviac, ako len mohol. Bol príliš ovládaný emóciami, čo mu Jayson vytkol a upozornil ho, že ak si nebude dávať pozor, veľmi rýchlo sa to skončí zle. Lenže Luke prahol po odpovediach.

Stál v kúte a ticho pozeral na kolegov, ako trénovali so svojimi psami a snažil sa byť duchom prítomný. Sledoval, ako sa jeho kolega so svojim psom Gastonom tentokrát zameral na poslušnosť, ktorá bola veľmi dôležitá pre každého člena K9. Pripomenulo mu to, ako jednoducho sa mu pracovalo s Paxtonom a dúfal, že Blue nebude výnimkou. Vkladal do nej veľký kus nádeje, keďže všetci naokolo mu pripomínali, aká skvelá je.

„Je skvelý, ale občas sa nechá vyrušiť veľmi jednoducho," ozval sa ženský hlas vedľa neho.

„Kto? Jay alebo Gas?" uchechtol sa nad trefnou poznámkou a venoval pohľad nízkej žene.

„Melissa Graham," predstavila sa mu so širokým úsmevom.

„Luke," podal jej ruku, „Hemmings."

„Ja viem," zasmiala sa a jej hlas a sa silno rozozvučal v Lukovej hlave, „si tu ako žijúca legenda."

Bleskovo si ju premeral očami. Bola veľmi útla, výškou mu bola takmer po prsia, uniforma na nej bola priveľká a hnedé vlasy mala zopnuté do dlhého copu. Pri každom úsmeve sa jej prehĺbili jamky na oboch lícach a orieškové oči takmer zmenili farbu na zelenú pri jasnom dennom svetle, čo na nich dopadalo. Vedľa nej poslušne stál čisto čierny nemecký ovčiak a zväčša mal pohľad dvihnutý k svojej psovodke. Zaujala ho, no svoj pohľad a myšlienky vrátil ku svojim trénujúcim kolegom, kvôli čomu tu aj bol.

Here in the shadow
Of all that's said and done
The love that you borrowed
In the morning's come and gone

You run from tomorrow
But the madness catches up
The pain from the window
Yeah, it all keeps stacking up

Been waiting for so long, but the moment never came
If life's a game of inches, how'd you get miles away?