Budím sa ráno a hneď sa otáčam na druhú stranu, zababuším sa o niečo viac a snazim sa znova zaspať. Dúfam, že toto je len zlý sen. S môjho rozmýšľania ma vyriší Jakub, ktorý si sadá vedľa mňa na posteľ.
"Brý ráno" Povie a usmeje sa.
"Dobré" Poviem.
"Musím s tebou mluvit." Povie a pozrie sa na mňa. Ja iba kývnem.
"Hele máš cucák na krku, modřiny na stehnách, co jse tam stalo?" Povie opratrne.
"Bola som mimo." Poviem z mrnačaním.
"Dobře, chápu ať už se to prosím nestane. Radši si to na krku zakryj nejakym makeupem ať to Dominik nevidí" Povie a ja s povzdychnutim kývnem.
"Už nikdy nepijem" zakričím na neho keď odchadza a on sa zasmeje.
Obliekam si cropnutý rolák k tomu baggy custom jeans, obúvam šľapky a zbytok mám pici. Na raňajkách kukám do blba a pijem vodu.
"Co ti je?" Spýta sa ma Otec.
"Nič" Poviem a zakývam hlavou.
"Jo tak mi to neřekni." Povie a oduje sa. Toto on vie oduť sa jak malé decko.
" Dobre tak sa oduj." Poviem a zakývem hlavou.
"Ty jsi dostala krámy nebo co?" Spýta sa a všetci pri stole stíchnu. Toto prehnal. Postavím sa a idem na izbu. Rozplakala som sa. Neviem asi je toho na mňa veľa. Možno som ešte iba unavená. Toto bola taká posledná kvapka a nedala som to.
"Počkaj!" Počujem kričať Lauru a tak sa otočím a ona ku mne prikráča. Ihneď ma obímne a ja jej začnem plakať do hrude. Ona so mnou hojdá zo strany na stranu, ako s bábom. Už ma nebavilo hrať sa na veľkú, chcela som byť chvíľu ešte také malé nevinné dieťa. Mám pocit, že nohavice veľkej baby, som si obliekla pri skoro.
"To nič, on to tak nemyslel." Hovorí mi potichu.
"Ja viem, ale chápeš. Zle som sa sa zobudila a nie, že by ma podporil nejako. On sa ma Spýta či mám krámy! Chápeš?! On je strašný kokot." Poviem s plačom už na izbe.
"Za to čo povedal je kokot, ale musíš si uvedomiť, že jeho nikto nenaučil byť otcom, tiež žije svoj život prvý krát a nevie ako byť otcom, ale hej zachoval sa jak kokot." Povie a ľútostne sa na mňa pozrie. Ja stále plačem, asi som to potrebovala.
"Všetko je okej." Hovorí mi a hľadí ma po chrbte, popričom jej plačem na nohách. Niekto začal klopať tak sa Laura zdvihla a keď otvorila so slovami "Nechám Vás chvíľu samích" odišla.
"Prcku, promiň nechtěl jsem." Povie a prichádza ku mne.
"Keby nechceš, tak to nepovieš." Poviem.
"Teraz je toho na mňa strašne veľa a toto ma už fakt, že dostalo." Poviem a on ma obímne.
"Ššš, Amel jsem tady pre tebe, ale musíš pochopit, že jsem nějakej také." Povie a hľadí ma po chrbte
Po chvíli som sa nejak ukľudnila.
"Nechceš jít se mnou na cígo?" Spýta sa a ja prikývnem. Tak sa vyberieme na balkón.
