Rozhodla som sa napísať svoj prvý príbeh z Lukom z 5SOS..Dúfam že sa páči..
Volám sa Hayley Smith a mám 14..Bývam z mamou,
keďže otec nás opustil keď som bola veľmi malá..Ja si na ňho vôbez nepamätám.
V škole niesom vôbez obľúbená,práve naopak..V škole má šikanuje..Keď mi už niečo povedia snažím sa ich nevnímať..Zajtra idem na koncert 5SOS..Ja sa nemôžem dočkať,ja ich uvidím naživo!
"Hayley,vstávaj!" Zakriči na mňa mama
"Ešte chvíľu mami!" Zamrmlem a otočim sa na druhý bok..
"Okamžite vstaň!" a zo mňa strhne paplón..
Postavim sa z posteľe a na gauči mám pripravené džinsy,tričko a tenisky...
Odidem do kúpeľne a tvár si umyjem a utriem...Na oči si dám očný tieň a na pery lesk na pery..Vôbez sa mi do tej školy nechce..
Odidem do kuchyňe,kde sedí mama..
"Dobré ráno!" a do ruky si zoberiem jablko..
"Dobré,ako si spala?" Opýta sa ma
"Fajn! Čo ty?"
"Fajn!" Odpovie mi späť..
Z mamou nemáme vôbez ani o čom hovoriť,viem je to divné ale je to tak...
"Čau mami!" Poviem a dám jej pusu na lice..
Odidem z domu a do uši si dám slúchatká a pustím si Try Hard...Keď pridem do školy,tak si zo skrinky vyberiem učebnice..
"Zas počuváš tých buzerantov?!" Povedal Josh..
"Niesú!" Poviem a odidem preč..Ľutujem deň,keď som sa z nim zkamarátila
Vtedy som mu o sebe všetko povedala a on? Na druhý deň to vedela celá škola..
"Pozrime kto nám tu zavítal!" Ashley..chytila som nervy,a začala som po nich kričať...
"Je to môj život,čo mám rada a čo počúvam! Ja sa nebudem pretvarovať ako ostatný! No a čo že nemám otca! Sú veľa deti čo nemajú rodinu! Tak sa do mňa nestarajte! Ak si myslíte že som škaredá a hlúpa a že by má nechcel nikto,myslite si to..Ja si zas myslím svoje! a ty?!" Zakričím na Jamesa a kopnem ho do rozkroku...
James spadol na zem a v očiach mal slzy..
"au,au..to boli..ty suka!" Zakričal
"Zvykaj si zlato! a ešte niekto ma bude mať so mnou nejaký problém,tak dopadnete ešte horšie!" Zakričim a odidem preč zo školy...
Na hlavu si dám kapucňu a sadnem si na lavičku a z tašky si vytiahnem zošit a začnem kresliť..Milujem keď môžem kresliť Luka...
Nemôžem uveriť že už už zajtra,ho uvidím naživo...
Začne mi zvoniť mobil
"Prosím?" Poviem..
"Môžeš mi povedať,prečo niesi v škole?!"
"Mami,upokoj sa! Ja som bola v škole,ale začali ma uražať tak som odišla..
"Okamžite sa tam vrať!"
"To nemôžem..Ahoj!" a hneď zložím..
Nikdy ma nechápala,či už z oblečenim,alebo z tým čo mám rada..Považovala ma za divnú..Postavim sa z lavičky a kresbu dám do tašky..Otočím sa,no hneď do niekoho vrazim a však nespadnem na zem,pozriem sa na tú osobu ktorá má chytila a zachránila pred pádom...
Na hlave mal kapucňu..
"Prepáčte!" Poviem a postavím sa..
"Mala by si si dávať pozor!" Povedal a zmizol..
Mal zamätový a krásny hlas,no ten hlas som poznala...
