Nevzdám sa môjho sna

1.-,,Hlupaňa poď sem!!"

Z dpohľadu Klarisi:

Stojím pred deckým domovom aj so svojou malou princeznou. Vonku je zamračené počasie, už len čakám kedy začne pršať.

Pomalým krokom idem pred dvere deckého domovu. Nerada to robím ale musím sa jej vzdať. Aj tak by som sa o ňu nemohla starať.

Doktori mi dávajú najviac dva roky života. Mám rakovinu. Lepšie jej bude pri iných ľuďoch ako s jej pomali umierajúcou matkou.

Položila som ju pred dvere a položila papierik na jej deku. Na papieriku písalo:Postarajte sa o ňu dobre. Chcela by som aby ste jej dali meno Hope Power.

Chcela som tam napísať veľa vecí ale času je málo. Zaklopala som na dvere a utekala sa schovať za strom. Do dverí vyšiel starší pán.

Vzal malú Hope do rúk a prečítal si to čo som napísala.,,Takže ty budeš Hope Power. Nádej a sila. Trochu zvláštne krstné mená." Počula som ako to povedal a odniesol ju dnu.

O 18 rokov neskôr(Pohľad Hope Power Diveer):

,,Hlupaňa pôd sem!!" Zakričí na mňa otec. Už som so zvykla že ma tak volá. Neberie ma ako svoju dcéru.

Veď ani ňou nie som lebo som adoptovaná, ale myslela som že sa budem ňou cítiť.,,Áno oci??" Prišla som do obývačky a tam môj otec sedí na gauči a pozerá televízor.

Pri ňom sú ešte tri plechovky od piva, a to je za chvíľu len deväť hodín.,,Strč si to oci niekam. Dones mi pivo!!" Radšej ho posluchnem lebo dnes mi už jednu facku strelil.

Teraz mám ľavé líce trochu fialové ale dala som si trochu make-upu. Doniesla som mu pivo a otec ma dosť silno chytil za zápästie.,,Oci to bolí." Do očí sa mi drali slzy.,,Prečo nie si v práci?!"

Viete si to predstaviť že každý deň 18 ročne dievča musí chodiť do "práce"?? Ja chodím na námestie tancovať balet ale na moderné piesne tancujem. Niekedy aj na repujúce.

,,Išla som ale ty si ma zastavil." Zafňukám a on ma pusti. Hneď som išla do mojej izby ktorá je veľká ako možno auto.

Mám tu len posteľ a skriňu lebo viac sa mi tu nevíde. Oblečiem si leginy a tričko na ramienka. Je jún tak vonku je dosť teplo.

Pýtate sa prečo nie som v škole?? To je jednoduché nemáme peniaze. Otec nezáraba nič a mama drie ako upratovačka od rána do neskoro večera.

Zarábam aj ja ale to asi len 12 eur. Zavolala som ešte Timovi nech príde na naše miesto. Tim je môj najlepší kamarát, a tiež nie je bohatý.

Hrá na gitaru a spieva a ja tancujem na jeho hudbu. Vzala som si do tašky baletné cvičky, a vytratila sa z bytu.

Dorazila som na miesto kde už bol Tim pripravený a už len čakal na mňa. Mal tipicky svoju šatku okolo hlavy.

Už od kedy som ho spoznala som chcela aby si ju dal dole, ale ešte ani raz sa mi to nepodarilo. Poznáme sa už presne 7 mesiacov.

Spoznali sme sa na vianoce keď som išla zarobiť peniaze.,,Ahoj Tim." Usmiala som sa naň a objala ho.,,Ahoj kráska. Tak začneme??"

Prikývla som a dala si baletné cvičky. Dala som si ešte desať minútovú rozcvičku a išla na vec. Tim začal hrať aj spievať a ja som tancovala balet.

Ľudia sa k nám hrnuli, dávali peniaze do puzdra na gitaru. Keď pieseň skončila tak ľudia začali kričať.,,Ešte, ešte. Ste super par."

Nad posledným slovom som sa pousmiala hoci to vôbec nie je pravda. Teraz Tim zahral pomalú romantickú pieseň. Ja som teraz tancovala pri ňom. Videla som na ňom že je šťastný.