Something Underground

Kapitola.7- nočné mory

Ocitla som sa v strede lesa, všade samá tma, hmla a cítila som strach.
Hľadala som cestu von, alebo len nejaký naznak čo by mi pomohlo utiecť. Zase som sa točila dokola.
Po niekoľkých minútach som začula hlas.
"Nemala si to urobiť" tak veľmi som sa zľakla. Nespoznala som ten hlas no cítila som v ňom nenávisť. Keď som sa otočila, opäť tam nič nebolo. Začala som bežať. Veľmi som panikárila a dávala na seba pozornosť. V tom som  za sebou ucítila nejakú bytosť, skryla som sa za najbližší strom a bola len tak ticho ako som len mohla. V tom som ucítila dotyk na svojom chrbte.
"Čo to malo byť" povedala som keď som sa zobudila.
Opäť som mala nočnú moru.
Pozrela som sa na dievčatá a tie spali. Pozrela som sa do mobilu a bolo 3:00 ráno. Neviem prečo som sa zobudila v túto hodinu, no vedela som len jedno, veľmi som sa bála. Bola som celá spotená a potrebovala som sa preplachnúť. Išla som do kúpeľne, umyla si tvár a keď som už vyšla z kúpeľne tak som pri dverách stretla Annu.
"Vyľakala si ma Anna" pousmiala som sa no Anna mi nijako neodpovedala.
"Mám ťa tu čakať?" Spýtala som sa jej.
"Nie" odpovedala a vošla do kúpeľne.
Ja som si išla opäť ľahnúť a po chvíľke aj zaspala.
Ráno som sa prebudila na krik, ktorý dievčatá robili.
"Koľko je hodín?" Zaspato som sa spýtala.
"Už je 10:00, stávaj!" Povedala Stella a zasmiala sa.
"Mne sa vôbec nechce"
"No tak už je veľa hodín ty spachtoška" povedala Clara.
"Hádam nechceš prespať celú nedeľu" povedala Anna.
Ja som vstala a bola som veľmi nevyspatá, ako keby som vôbec nič nespala. S dievčatami sme sa presunili do kuchyne a urobili si raňajky.
"Dobrú chuť" všetci sme si povedali.
Začali sme jesť a v tom som si spomenula na môj sen, aj na to čo som urobila. Tak pevne som dúfala, že to bola len ďalšia nočná mora no je to realita.
"Je ti niečo Chloe?" Pýta sa ma Anna.
"Nie len som sa zle vyspala, zobudila som sa o 3:00 ráno ako šialená" odpovedala som.
"No ja som zase spala celú noc ako bábätko" povedala Anna.
"Ako to myslíš?" Povedala som.
"No, že som spala celú noc"
Ja som sa až teraz celkom prebudila keď som to počula. Veď Anna so mnou bola o 3:00 na wcku.
"Povedala som niečo zlé? Prečo sa tak tváriš?" Pýta sa ma Anna.
"No ja som sa zobudila o 3:00, išla som na záchod a stretla som tam teba"
"Možno si bola namesačná" povedala Stella Anne.
"No to vôbec nie, ja vždy spím celú noc ako bábätko, možno sa ťi to snívalo" povedala Anna.
"N-o možno" povedala som.
Čo to má akože znamenať?
Asi som už načisto zošalela. Veď som Annu stretla pri dverách. Pamätám si ju ako tam stála.
Keď sme doraňajkovali tak sme sa presunuli opäť do Stellinej izby a rozprávali sa.
"Mala som celkom divný sen" povedala Stella.
"Aký?" Všetky sme sa spýtali.
"Boli sme v lese kde bývaš ty Chloe a bola celkom veľká tma, bola som tam sama a točila som sa všade dookola, stratila som sa, potom keď som asi prišla do stredu lesa som tam uvidela niečo zaujímavé, videla som vo vzduchu sa vznášať nejaký modrý záblesk"
"Modrý záblesk?" Povedala Anna.
"To bude nejaká hlúposť" povedala Clara.
"A čo si myslíš ty Chloe?" Spýtala sa ma Stella.
"No-no ja si myslím, že to bol len sen, že?" Povedala som.
Takže to čo som urobila má už teraz následky.
"Dievčatá ja by som vám chcela niečo povedať" povedala som.
Vôbec som si nebola istá tým či im to naozaj poviem, to čo som urobila.
"Čo také?" Spýtali sa ma.
"Ale nič, nie je to dôležité"
Radšej som im nič nepovedala, mohli by si to zlé vysvetliť, alebo by sa veľmi zľakli.
Bolo už 12:30 keď mi napísal otec.
"Zlatko o koľkej nám po teba prísť?"
"Teraz" chcela som už ísť preč. Vôbec som sa necítila dobre.
Po chvíľke už prišiel otec, ja som sa s dievčatami rozlúčila a sadla si už do auta.
"Tak ako bolo?"
"Bolo fajn, ale vôbec som sa nevyspala"
Keď sme už prišli domov tak som sa na náš les nechcela ani pozrieť rovno som sa vybrala do domu.
"Ahoj Chloe" pozdravili sa mi mamka s Maggie.
"Čaute"
"Dáš si obed, práve som dovarila tvoje obľúbené lasagne"
Sadla som si s rodinou za stôl a začali sme obedovať.
"Mami mala som zvláštny sen" povedala Maggie a mne skoro zabehlo jedlo, pevne som dúfala aby to nebolo to čo si myslím.
"Bola som sama v lese v neskorú hodinu a videla som nejaké divné záblesky"
"To bol len sen Maggie" povedal otec a pokračoval v jedle.
Ja som stratila všetkú chuť do jedla.
"Prajem dobrú chuť" a odišla som zo stola. Prišla som do izby a z okna som sa pozrela na náš les.
"Čo je tento les zač?" Spýtala som sa samej sebe.
Ľahla som si do postele a bola som vystrašená no aj nahnevaná.
Takto som preležala celý deň až keď bolo 19:00 som si išla dať sprchu. Po sprche som sa vrátila do izby a napísala mi Stella.
"Zajtra sa uvidíme v škole"
"Áno"
No pravda bola taká, že sa mi vôbec nechcelo.
Ráno som sa zobudila celá chorá.
Mala som nádchu a zvýšenú teplotu.
Mala som aj ďalšiu nočnú moru. Z tej horúčky a z tých snov mi bolo príšerné. Celý deň som takto preležala. Nasledujúce dni v štvrtok večer to bolo oveľa horšie. Celý týždeň som ležala v posteli, chorá a vystrašená. Moje sny nadomnou získali kontrolu a nevedela som myslieť na nič iné. Mala som veľké kruhy pod očami a bola som celá popuchnutá. Celé dni som dostávala správy od Stelli a od Thea. Za tie celé dni som im nič neodpísovala. Cítila som sa ako mŕtva.
"Dúfam, že sa skoro vyzdravieš, v škole nám už chýbaš" napísala mi Stella no ja som jej nijako neodpísala.