Irresistible - Dokonalí

Kapitola dvadsať deväť - Klebety

Una's P.O.V

Moje kozačky sa ozývali chodbou, boli počuť aj cez ten šum študentov, čo nemali to šťastie a museli sa presunúť na svoju ďalšiu prednášku, oddelený od víkendu len pár hodinami a potom hurá sloboda.

Ja som sa snažila zapadnúť, aby moje všedné tmavé vlasy teraz splývali čo najviac s hlavami mojich spolužiačok, či o rok mladších dievčat ako som ja, pretože som bola posledný týždeň snáď skloňovaná v každom páde. Aj ako prídavné meno aj ako podstatné. Tí, čo ma nepoznali osobne o mne hovorili ako o nej a mne to začítalo poriadne liezť krkom. Mohlo mi dôjsť, že sa veľa vecí pod pokrývkou dlho neudržia. Možno som bola a prekvapená, že miestnym študentom tak dlho trvalo, kým spozorneli a začali dávať lepšie pozor.

Pointa bola v tom, že si každý začal hovoriť o mojich návštevách. Harry sa v poslednom týždni stavil asi trikrát a miestny chlapci nemali čo robiť ako oslintávať jeho auto a dúfať, že zazrú toho šťastlivca, čo si ho mohol kúpiť. Hneď nato dievčatá oznámili, že je to zaujímavý fešák, ktorý si to vždy mieri do mojej izby a že nie je o ňom ani stopy v knihe návštev, akoby bol snáď neviditeľný. Čo som si priala aby bol.

Bohužiaľ, bol natoľko príťažlivý, že už v utorok dievčatá stáli pri bráne a vyčkávali, či príde. Hneď ako sa stalo, začali špúliť pery, pohadzovať vlasmi a robiť podobné cliché, ktoré by ma vôbec nemalo vytáčať, pretože som iba jeho akože-priateľka, no v skutočnosti ma to žralo zaživa. Mala som chuť im vyškriabať oči a neváhala som ani na sekundu, aby som si označkovala územie a prišla sa s ním zvítať objatím.

Samozrejme, každý si myslel, že ide o to, že si ho zatiahnem do izby a začnem s ním mať divoký sex. Skutočnosť bola taká, že sa chcel ubezpečiť či som v poriadku, prípadne na mňa nasadiť o jedného človeka viac, či sa pozhovárať. V tých lepších prípadoch to bolo o tom, ako sa má Lottie. V tých horších mi oznamoval, že sa ževraj niečo chystá a mala by som byť poriadne opatrná. V tom čase ako začal chodiť do mojej izby Harry, začali do mojej izby chodiť aj kamarátky Vanessy, ktoré ju akože hľadali. Nasledovali ďalšie špúlenia, plaché alebo rozvášnené pohľady a úsmevy a veta: „Una, priateľka, nezoznámiš ma so svojim kamarátom?" nasledujúce pohodením vlasov. Kypel vo mne hnev keď som to videla, zabiť ich je málo.

V stredu sa to opakovalo a našťastie včera neprišiel, pretože som mu povedala, nech sa neopováži.

Nemalo to však vplyv na klebetách. Nepomáhali tomu ani bodyguardi, ktorí sa každý deň striedali a nasledovali ma ako dym všade, mimo toaliet. Tam som však chodila minimálne kvôli ‚novým kamarátkam'. Zjednodušene, teraz som bola niečo ako najznámejšia šľapka na tejto škole.

Dokonalé, naprosto dokonalé.

Zazvonilo na hodinu a po študentov zrazu nebolo ani stopy. Ochrankár sa za mnou znova valil a ja som len ďakovala Bohu, že Vans má pri sebe tiež jedného, ale nebola jej povesť poškvrnená. Veď napokon, to ona tu bola tá populárna, ktorú každý mal rád a ja som bola rada, že nemusím riešiť aj pocit viny, že by si o nej niekto myslel niečo zlé.

Rinula som si cestu von zo školy a akonáhle som prešla cez prah, ucítila som známy chladný vánok. Dnešný týždeň bol pomerne chladný, no nasledujúce dva týždne by to mali vynahradiť na plnej čiare.

Pritiahla som si bližšie k telu fialový sveter a preklínala svoju tenkú bielu blúzku. Aj keď to nebolo ďaleko na internát, pripadala som si ako v pekle. Priam som cítila niektoré pohľady z okien či neďaleko trávnika na lavičkách. Bolo to niečo ako ulička hanby, ibaže som nič strašné nespravila, iba si to každý myslel. No do čerta s nimi, čoskoro budem preč zo školy a nikto nebude vedieť o ničom, pretože padne aj veškerá dohoda medzi mnou a Harrym, nehľadiac na to, ako som veľmi nechcela, aby k tomu došlo/nedošlo.