Irresistible - Dokonalí

Kapitola tridsať - Večera

„Ahoj," prehovoril Harry, no ja som bola ešte stále mimo.

Na sebe mal biele tričko a čiernu bundu s rifliami, čo vlastne bolo mimo jeho normálnych zvykov. Väčšinou nosil výhradnej čierne veci, prípadne niečo biele, maximálne sa zmohol na modré tričko. Neberte to tak, že nebol v tom absolútne dobré vypadajúci. Prakticky som chcela kľaknúť a uctievať ho, keď som ho videla s tými tmavými vlasmi vyčesanými nad hlavou s pár pramienkami kučeravých vlasov nešikovne lemujúcich jeho tvár. Ale jeho tvár mala bledší odtieň ako keď sme sa videli prvý krát.

Bolo to ako som si myslela. Bol mimo. Určite pracoval dlho a neustále a mne znova hlavou prebehli Mayine slová. Nebolo možné, aby som ja bola tá, ktorú by počúvol. Ešte keď ma uznával len ako menejcennú. Ako som už spomínala: maximálne som teraz pre neho chodiaca náhradná pečeň. Aneb keby niečo. Kašľať však na to.

Vnútri som nechcela nič iné len to, aby bol zdravý a spal a neubližoval iným a sebe. No zároveň som chápala, že je to to, čo musí robiť. Jeho práca. A moja práca bolo o tom napísať. A užívať si potom voľnosť, ktorá nastane.

Myslím, že by som ale viac ocenila to väzenie ako prísť o jedinú minútu v prítomnosti tohto chodiaceho atraktívneho vraždiaceho stroja.

„Ahoj," s humorom zopakoval. Prestaň s tou vnútornou komunikáciou a pozri mu do očí.

Moje oči putovali od čiernych topánok po jeho úzkych nohách, po jeho panvu, brucho cez ktoré sa rysovali svaly, jeho hruď, ku koncu trička s výstrihom ‚V', ktoré odhaľovali kúsok z jeho vtáčieho tetovania. Čo, vtáčieho tetovania? Tebe to už pripeká. Na perách mu hral úškrn, kútik úst bol skrivený a vytváral mu maličkú jamku v líci. Oči mu žiarili nazeleno. Svetlé ako smaragdy. Lákavé ako zmrzlina v letných horúčavách. Neodolateľné ako zľava vo vašom obľúbenom obchode. Kde by hlavným bodom programu mohol byť tento temný chlapec.

„Niečo čo by sa ti páčilo?" so zadržiavaným smiechom ma podpichol a ja som sa snažila neuškierať sa a hlavne nečervenať. Prevrátila som očami nad jeho namyslenými sklonmi. Aj keď boli na mieste. To trebalo tiež uznať. Bože, je neuveriteľný. Bol tu len pár sekúnd a už zo mňa spravil chodiacu paradajku. Veľmi pekne ďakujem.

„Ahoj," jednoducho som povedala, ignorujúc jeho otázku. „Čo tu dotiahlo tvoje neodolateľné nohy?" ironicky som sa opýtala.

„Takže moje nohy sú najviac sexy?" podpichol ma znova a ramenom sa oprel o zárubňu, pričom si prekrížil ruky na hrudi. Svaly sa mu napli a tričko stiahlo nižšie, ukázal hlavičku vtáčikov.

Bojovala som, aby som si nezahryzla do pery. Za také nohy ako má on by som vraždila. Aj každá iná modelka. Alebo herečka. Bol ako chodiaca sexy šelma. Bastard, a ja že prečo nemôžem na neho prestať myslieť. To bude tým ako skvelo vyzerá. Dosť možné.

„Nefandi si. Aj ja mám krajšie nohy ako ty." Tak to rozhodne nie.

„Tým som si istý," uškrnul sa a premeral si moje nohy asi trikrát od hora až nadol. Nervózne som prešliapla, no stále s predstieraným unudeným výrazom.

„Nechaj si tú iróniu pre seba. Ďakujem. Takže, čo tu robíš?" Založila som si aj ja ruky a oprela sa o dvere, ktoré sa nebezpečne pohli a skoro som jebla na zem. Díky, karma. Zahanbene som v duchu opakovane vrážala hlavou do steny a tvárila sa, že sa nič nestalo. Oprela som sa o druhú stranu zárubní ako bol on a snažila sa ponechať unudený výraz. Ešte chvíľku a už to nevydržím.

Navyše sa uškŕňal, čím dal najavo, že ho moje malé vystúpenie pobavilo. Prevrátila som očami. To bolo asi vtedy, keď Vanessa vyprskla do smiechu.