Túžim po všetkom, túžim po láske, ktorá bude vášnivá a neobyčajná. No zároveň niekedy chcem len muža, ktorý ma svojou silou stiahne opäť na zem. Ktorý ma nechá byť takou, akou túžim byť. Ktorý mi ukáže kľud a pokoj, po ktorom každý z nás tak ne obstojne túži.
Kľud? Alebo len túžba zotrvať v prítomnom okamihu?
Láska? Alebo len túžba po jeho silných rukách, ktoré ma zachránia pred celým svetom, ktoré budú tie, čo nikdy nedovolia, aby sa mi stalo niečo zlé. Aby som robila chyby? Chyby? Čo sú vlastne chyby? Sú to zlé veci, či len veci, ktoré ľuďom nevyhovujú. Nikdy ma nikto nenaučil chybovať a možno to je ten problém. Tak velmi sa bojím, bojím sa že už ma nebudeš milovať, alebo sa bojím, že keď ťa nechám ísť, tak to bude len ďalšou mojou chybou?
Niektoré veci sa musíme naučiť sami. Som tvoja, chcela som byť len Tvoja... No teraz chcem byť aj tvoja. Tvoja, či tvoja? Ktorý z vás mi dá to, po čom prahnem? Posledné kvapôčky vášne, lásky a ťahania za vlásky, či kľudu, hlbokého prepojenia a až neopísatelnej túžbe? Som tvoja, či Tvoja? Neviem...
Chybou pre mňa budete obi dvaja, no nedostala som sa už do toho štádia života, že musím chybovať, aby som mohla žiť? Chcem žiť a nechcem chybovať a preto musím. Odpoveď je napísaná chaoticky, no keď si ju prečítaš pozorne, tak vlastne dáva celá zmysel.
Chcem všetko, ale nechcem prísť o nič. Je čas robiť chyby.
Teším sa
