Boy from the fitness [SK] (dokončené)

Tridsaťtri

Všade naokolo panoval typický ruch. Dokonca možno väčší ako obvikle. Melanie pobehovala od jednej kancelárie k druhej, v ruke zvierala nejaké papiere a blúzka sa jej krčila od potu.
"Čo sa to tu deje?" opýtala som sa jej keď konečne na pár sekúnd zastavila pri mne.
"Oh, ešteže si tu! Prišiel ten človek ohľadom reklamy pre to nové auto. Ako sa to len volalo..-" začala listovať v papieroch no ja som ju prerušila.
"Lexus.." nebola to otázka. Bol to výkrik do tmy a volanie o pomoc.
Walter..to nie! Všetko ostatné, len toto prosím nie!
"Áno, presne. Na sedmičke. Čaká ťa tam už skoro pól hodinu a nechce jednať a nikým iným len s tebou." ani netušila ako mi týmito vetami vyrazila dych.
Prisahala by som, že odišiel. Nastálo. No on tu stále je, a momentálne sa stáva mojou novou nočnou morou.
Aj keď sa mi nohy triasli ako nikdy, a dlane som mala úplne spotené, sebavedome som vošla do zasadačky.
Videla som ten jeho pohľad. Díval sa na mňa ako na korisť. Díval sa ako nenásytná beštia túžiaca po potrave. Na chrbte mi vybehli zimomriavky a môj strach bol cítiť určite aj vo vzduchu.
"Ahoj Elizabeth." vyslovil noje meno a svoje dlhé prsty si splietol dohromady a podoprel si s nimi bradu.
"Nemám čas na formality. K veci." položila som pred neho hotový reklamný plán. Nič zložité.
"Úžasné." nebola som si istá či tým myslí moje spisy, keďže sa celý čas pozeral na mňa. Ani si tie papiere nevšimol.
"Tu to podpíš." ukázala som na prázdne miesto na papiery.
"Hotovo." odložil pero no nespúšťal zrak zo mňa.
"Výborne. Môžeš odísť." ukázala som na dvere, no s ním to nehlo.
Namiesto toho, aby vstal, mi podal bielu obálku. Zmätene som na neho pozrela. Bála som sa obsahu tej obálky aj toho jeho potešeného pohľadu.
Pomaly som roztrhla zalepenú časť a zbadala tmavú fotku. Ako som hneď zistila na fotke boli dvaja ľudia. Bola fotená v tme, no aj tak som spoznala Bena otočeného smerom k fotoaparátu. Obýmal nejakú ženu s blond vlasmi a zjavne ju bozkával. Na spodu fotografie svietil včerajší dátum a hodina po pólnoci.
Loraine to byť nemohla, keďže tá nemá blond vlasy a Bena som spoznala určite. No aj tak ni nedávalo zmysel prečo je na tej fotografií s inou ženou a prečo ju má Walter u seba.
"Myslím, že by Loraine nebola trikrát nadšená, ak by sa to dozvedela." zdvyhol jedno obočie a mne všetko docvaklo.
"To by si jej neurobil." je to predsa jeho sestra!
"Asi áno, ale možno si to rozmyslím, ak dnes večer prídeš ku mne do bytu." aha, tak o toto mu ide. Vydierať ma Benom aby som mu dala šancu.
"Nie. Mám Ashtona a ty to vieš!"
"A čo Ben? Nebude sklamaný, že ho jeho vlastná sestra obrala o právo na život so ženou ktorú miluje? Možno si len hovoríš, že bol len opitý, no ako poznám sestru, toto neberie ako argument." zobral si späť fotku a postavil sa.
"Toto odo mňa nemôžeš žiadať!" vyštekla som po ňom aj keď sa mi podlamovali kolená.
"Rozhodni sa. Ak o deviatej nebudeš u mňa, Loraine si asi sťahuje kufry z Benovho bytu. Všetko to záleži od teba." nenechal ma čakať na odpoveď. Vytratil sa aj s fotkou a mňa tam nechal stáť s hlavou plnou myšlienok.
Všetko to záleží len od môjho rozhodnutia. No stojí mi Benovo šťastie za to, by som statila Ashtona? On sa to predsa nemusí dozvedieť. S Walterom sa porozprávam, zistím koľko odo mňa chce a všetci budú spokojný. Vrámci možností.

Π•Π•Π•Π•Π

Obliekla som si svoje čierne šaty bez výstrihu a pre istotu sa ani nenamaľovala. Netuším čo odo mňa bude chcieť, no dúfam, že to neprekročí moje hranice.
Obula som si čierne baleríny a na seba dala čierny kabát. Aj keď sa pravdepodobne upražím, budem určite tak odpudivá, že ma pošle domov hneď.
Medzitým mi volal Ashton, no ja som si musela vymyslieť nejaké vieryhodné klamstvo aby sme sa dnes večer nestretli.
Pre istotu som si zobrala taxík ak by sa poblízko jeho domu pohyboval niekto známi.
Černochovi za volantom som nadiktovala adresu ktorú mi poslal esemeskou.
"Čo žena ako vy robí v takej štvrti? A podľa adresy usudzujem, že máte namierené k pánovy Hoodovy." prekvapil na svojou výrečnosťou hneď ako sme vyštartovali.
"Mám s ním nejaké nevyriešené účty." odpovedala som stroho, pretože som nechápala odkiaľ ho ten taxikár pozná.
"Chápem. Verte mi, nie ste prvá a ani posledná žena ktorú veziem na túto adresu." zakončil a mne vyschlo v hrdle.
Takže Walter si vo svojom dome prevozuje nevestinec?
Vystúpila som a podala mužovy dvadsať dolárov. Aj keď to nebolo tak ďaleko, nechala som mu ich. Už len preto, aby som sa nemusela vracať a dozvedieť sa ďalšie 'zaujímavé' informácie.
Býval v menšom paneláku na kraji mesta. Na zvončeku svietilo len šesť mien a keď som chcela stlačiť to jeho, dvere sa mi otvorili.
Vyšla z nich postaršia žena s malým mopslíkom na vodítku.
"Dobrý večer slečna." pozdravila ma, a ja som len sklopila pohľad. Nesmel ma tu predsa nikto vidieť!
"Budem hádať, za pánom Hoodom?" podvyhla obočie a ja som celá sčervenela.
Očividne ho tu všetci poznajú viac akoby som chcela. A rozhodne ho nemajú dvakrát v láske.
Nepovedala som jej ani slovo. Len som utekala na druhé poschodie v snahe zamaskovať červenú tvár a zmätený pohľad.
A je to tu opäť. Ten pocit váhania či zaklopať alebo nie. Zachrániť Benov vzťah pre jeho hlúposť alebo riskovať návštevou u Waltera..
Zaklopala som. Už nebolo cesty späť. Zhlboka som sa nadýchla a čakala čo sa bude diať ďalej.
"Ahoj." takmer okamžite otvoril dvere a oči sa mu hneď rozžiarili.
Nemôžem povedať že nebol pekný ani atraktývny, pretože by som klamala. Na sebe mal obtiahnutú košeľu ktorá mu len ukazovala vyrisované telo. No nie také ako má Ashton. Vlasy si začesal dozadu a zastrčil ich za uši. Nevyzeral zle. Vôbec nie, no ten jeho pohľad ma odstrašoval.
"Sadni si." pomohol mi vyzliecť kabát a ukázal na gauč.
Uznávam, dal si záležať. Na stole mal pohodené lupienky z ruží a tri zapálené sviečky. Celý byt mu voňal ako levandula a na každej poličke mal tie úžasné olejové sviečky v tvare pyramídy.
"Fajn, asi by som ti mal povedať, prečo tu si." na stôl hodil mne známu obálku. "Táto obálka pôjde do skartovača, ale len pod podmienkou, že urobíš to čo ti poviem." hovoril to pomaly, aby som chápala každému slovu.
Prikývla som, aj keď som nechápala vôbec ničonu.
"Dobre." vstal odo mňa a prešiel ku skrinke.
Z najvrchnejšej zásuvky vytiahol nejaké poskladané tričko. Prešiel s ním späť ku mne a priložil mi ho na oči.
Všetko sa mi dalo dokopy. Toto nebolo tričko ale šatka. Tú fotku urobil len preto, aby ma dotiahol sem a robil si so mnou čo sa mu zachcelo.
"Smutné. Vymenila svoju sebaúctu za bratovo šťastie." rukou mi zašiel vysoko pod šaty.
Zadržala som dych. Tak o toto mu išlo. Cez šatku som nič nevidela, no cítila som, ako mi vzal ruku a priložil mi ju na svoju nahú hruď. Presne na miesto, kde by malo byť srdce.
"Teraz si moja." šepol a drsne ma pobozkal.
Chcela som kričať, plakať, udierať ho. No moje výkriky tlmil jeho nedobytný jazyk, moje slzy vsiakla čierna šatka a ruky mi pevne zvieral nad hlavou.
"Len neplač. Bude sa ti to páčiť." šepol mi do ucha.
Slzy som nezadržiavala. Vedela som, že toto by Ben nechcel. Ani za cenu jeho vzťahu.
A čo Ashton?
Čo môj Ashton?

∆∆∆∆∆

Here it is :3
Ako sa páči časť, kde nebol žiaden Ash, len príliš trúfalý Walter? Ako to podľa vás dopadne? Očakávam úžasné komentáre, ktoré keď čítam, zastavuje sa mi srdce :***
Anyway, v stajni je momentálne také teplo, že sa nedá nič robiť :D no môj koník si vedie úžasne, a zajtra sa pôjdeme asi kúpať :3
Ľúbim vás :)

Your writer :* -Em ❤
See ya later, darlings :*