Just one book-Midnight love

10.

10. časť

Ulicou sa ozývali iba naše kroky. Bežali sme jeden vedľa druhého a radšej sa ani neobzreli. Bežali sme už hodnú dobu, no ešte stále som vládala. Poháňala ma jediná vec. Rovnako ako aj ich dvoch. Prežitie.

„Aspoň vieme, že Leo nie je náš jediný problém." povedala Keysha dychtivo, no viac už nepovedala. Nevládala.

„Leo, je oproti tomuto ten najmenší problém." povedala som.

Bežali sme po dávno zabudnutých uličkách a ja by som sa viacej potešila takému zaľudnenému námestiu. Lenže tam by sme jeden druhého ľahko stratili a to nemôžme dopustiť. Niežeby dať sa chytiť spoločne by bolo lepšie.

Zabočili sme doľava do úzkej uličky.

„To je slepá ulica!" zvolala Keysha práve v momente, keď sme to zbadali aj my. Pred nami bol pletený kovový plot a za ním smetné nádoby a tehlový vysoký plot. Zastali sme a obzreli sa. Tam odkiaľ sme prišli sa objavilo sedem postáv.

„Čo teraz?" opýtala som sa trochu hystericky. Mala som na to dôvod.

Nicolas chytil pletené dvere a silno do nich buchol. Postavy, teda tvory sa k nám približovali.

„Pozor." povedala Keysha, cúvla o dva kroky a potom celou silou kopla do dverí. Tie sa otvorili a rýchlo sme vošli dnu. Nicolas pred ne strčil kontajner zatiaľ čo my sme sa rozhliadali.

„Tam je rebrík." povedala Keysha a podišli sme k nemu. Viedol hore na strechu.

Nicolas povzdychol: „Toto je snáď len zlý sen." povedal a začal liezť hore. Po ňom šla Keysha a potom ja. Boli sme dostatočne vysoko, keď tvory začali liezť za nami.

„Ako to vyzerá?" opýtal sa Nicolas, ktorý pozeral len hore, len aby nevedel ako vysoko sme. Inak by sme už skončili.

Pozrela som pod seba: „Veľmi zle. Pridajte."

Popohnala som ich. Zrýchlili, no vzdialenosť medzi mnou a tvormi sa stále zmenšovala.

„No tak." povedala som vystrašene, keď som uvidela tie čierne oči, tmavšie ako noc. A tie predĺžené tesáky a pazúry, ktoré sa ozývali pri dotyku s kovom.

Znova sme nadobudli vyššiu rýchlosť, keď v tom ma tvor chytil za nohu a stiahol dole. Obúchala som si bradu, ale aj ruky, keď som sa snažila zachytiť.

Skríkla som a tým upriamila Nicolasovu a Keyshinu pozornosť. Keysha vytiahla zbraň.

„Nestrieľaj! Však ju trafíš!" zvolal Nicolas a silno zvieral rebrík.

Vyplašene som pozrela na Keyshu, ktorá na mňa a tvora mierila. Tvor sa priblížil k môjmu krku a zacítila som hroty tesákov na svojom krku. To ma prinútilo zo strachu zatvoriť oči. Jednou rukou mi držal ruky na hrudi a tískal si ma k sebe, zatiaľ čo druhou sa držal rebríka. Nebolo úniku.

Ozval sa výstrel.

Zacítila som bodnutie na krku.

Otvorila som oči a rýchlo sa zachytila rebríka, inak by ma postrelený tvor stahol so sebou. Z jednej malej ranky na krku mi stekal slabučký pramienok krvi. Pozrela som dole a ďalší tvor bol takmer pri mne, zatiaľ čo ten s nábojom v čele sa pomaly posadil. Rýchlo som liezla hore, zatiaľ čo Keysha a Nicolas už boli na streche.

Vytiahli ma hore. Rozbehli sme sa, no zistili sme, že ďaleko nezájdeme. Natrafili sme na dvere vedúce na chodbu paneláka, no boli nie len zamknuté,ale aj zatarasené.

„Čo teraz?" opýtala sa Keysha, keď vtom nás všetkých obkľúčili a napadli. Snažili sme sa uhýbať úderom, no boli rýchlejší. Nicolasovi sa podarilo pár krát silno udrieť, ale moc to nezavážilo. Pochytali nás a viedli k okraju strechy.