Tí pred nami [Harry Potter]

16. kapitola - Po škole

Azaria si sadala k Scorpiusovmu stolu vždy na obed a na večeru. Raňajky trávila s dievčatami, no atmosféra bola trošku rozpačitá. V Dorinom správaní bol cítiť chlad a podozrenie. Pokúsila sa s ňou porozprávať, no vedela, že to bude jej slovo proti Spikovmu. Len dúfala, že ten napokon odhalí svoju pravú tvár.

No keď sa ukázalo, že Dore leží v žalúdku aj jej priateľstvo so Scorpiusom, Azarii došla trpezlivosť. Predsa sa nemusí nikomu spovedať, no nie? Ostentatívne si sadala k Scorpiusovmu stolu vo Veľkej sieni, neznepokojovali ju cudzie pohľady a vyžívala sa v niečom, čo Scorpius nazýval „rušenie stolovej etikety". Dodržiaval kopu podľa Azarie škrobených pravidiel, napríklad si prestieral na kolená plátenný obrúsok a nikdy sa neopieral lakťami o stôl. Musela priznať, že si celkom užívala jeho zhrozený pohľad, keď rozprávala s plnými ústami alebo si omáčku rozbrblala po celom tanieri.

„Teba tuším vychovávali v kráľovskej rodine," smiala sa, keď sledovala, ako si obrúskom spôsobne utiera ústa. „Alebo mi v súvislosti s Malfoyovcami niečo uniklo...?"

„To moja babka," mrmlal Scorpius. „Veľmi si zakladala na rodinnom postavení, hoci vždy stálo hlavne na tučných mešcoch galeónov. Asi sa nikdy nezmierila s tým, že po vojne sa ledva vyhli tomu, aby ich nezavreli do Azkabanu. Hovorila, že ja som nová generácia Malfoyovcov, ktorá znova získa nášmu priezvisku úctu," mávol rukou, akoby to bolo to posledné, čo by ho malo zaujímať. „Každopádne sa na mne často realizovala."

„Fíha," reagovala Azaria, no nanešťastie mala také plné ústa ryže, že jej pár zrniečok vyprsklo z úst na biely obrus.

„Tuším by sa ti zišlo niekoľko lekcií," prevrátil očami Scorpius. 

„Ešte jeden trest a asi by som sa zrútila," vzdychla si Azaria. „Vieš si predstaviť, že zajtra som nie raz, ale dvakrát po škole?"

Už jej prišiel odkaz od profesorky McGonagallovej, ktorá jej aj Potterovi naplánovala spoločný trest za porušenie školského poriadku pri onom súboji. Zdalo sa, že Spike mal od nej prichystané niečo špeciálne, pretože jeho previnenie bolo horšie. Azariu by to aj tešilo, ak by nebola taká deprimovaná z jej vyhliadok na sobotu, ktorú mala v týždni doteraz najradšej. Ešte predtým ju čakalo prvé sedenie po škole s Francom, ktoré ju znepokojovalo ešte viac.

„Mám ti pripomenúť, že oba tresty si si privodila vlastným pričinením?" spýtal sa jej Scorpius s hlavou naklonenou nabok. Zrejme ho stále škrelo, že si tiež nemohol na Spikovi vybiť svoju zlosť.

„Nie," zavrčala Azaria. „Máš mi popriať, nech to prežijem, a súcitiť s mojím utrpením."

„To vieš, že budem. Napríklad pri opaľovaní sa pri jazere... alebo keď si budem čítať pod tieňom toho veľkého buka..."

„Má pršať," Azaria mu detinsky vyplazila jazyk.

„Ale nebude," sebaisto sa smial Scorpius.

A mal pravdu. Na nasledujúci deň sa Azaria zobudila do nádherného slnečného rána, predzvesti teplého a príjemného dňa babieho leta. Scorpius sa na ňu pri raňajkách najprv škeril, potom ju ale vyprevadil z Veľkej siene a zaželal jej veľa síl.

„Najmä aby si prežila Potterovu skvostnú prítomnosť. Snáď si so sebou prinesie aj tucet obdivovateliek, čo vám pomôžu s robotou," pokrútil hlavou a potom sa vybral smerom do podzemia. „Mimochodom, mám alergiu na slnko," otočil sa zrazu, „čiže asi zostanem v klubovni, pri úlohách."

Azarii sa zdalo milé, že sa ju snažil povzbudiť, no k Francovej učebni sa vliekla so sklonenou hlavou. Práve sa mentálne snažila pripraviť na to, že mu bude vydaná na milosť, keď do niekoho narazila.