Something Underground

Kapitola.25- múzeum

"Chloe si si istá, že nám hovoríš pravdu?" Spýtala sa ma mama keď sme boli už v meste.
"Áno..."
Po niekoľkých minútach sme už zastali a vystúpili z auta pri policajnej stanici. Vošli sme dnu a akurát vonku vychádzali dievčatá.
"Ahojte dievčatá" všetky sme sa pozdravili. Taktiež sa navzájom zoznámili aj naši rodičia.
"Mami narýchlo len skočím na wc" povedala som jej a mama prikývla.
S dievčatami sme išli na wc.
"Dievčatá čo sa to deje? Prečo musíme ísť výpovedať?" Spýtala som sa.
"Ani sa nepýtaj, Larinini rodičia zúrili" povedala Stella.
"Áno máš šťastie, že už išli preč, tiež by si svoju všetku zlosť vybili na teba" povedala Anna.
"Veľmi sa bojím, čo im mám povedať?"  Spýtala som sa.
"To isté čo aj my, povedz, že o ničom nevieš, že Lara proste odišla domov a že sme ju nevideli ísť preč" povedala Clara a ja som prikývla.
Vyšli sme už z wcka a dievčatá už odišli.
"Tak poď, už ťa tam čakajú" povedal mi otec.
Ja som ten všetok stres prehltla a dúfala, že to nejako zvládnem.
Prišla som už do miestnosti kde ma čakal jeden policajt.
"Ty si Chloe Evans?" Spýtal sa ma.
"Áno"
"Teraz mi povedz všetko čo vieš o Lare"
"Vopred ťa upozorňujem, nechcem počuť žiadne klamstvá a nijaké hlúposti"
"Včera sme boli na tej párty v škole a hrali sme skrývačky tak ako každý rok, schovali sme sa s dievčatami a Larou, tá sa povedala, že musí si odskočiť, čakali sme ju asi hodinu, tiež sme ju aj hľadali no ona v škole už nebola, mysleli sme si, že asi išla domov..."
Pár veci som ešte povedala a aj poskytla nejaké informácie.
Výpoveď sa skončila a s rodičmi sme boli na ceste domov.
Bolo už 15:00 keď sme po niekoľkých minútach boli doma a keď som už sedela v izbe tak mi prišla správa od dievčat.
"Chloe asi máš pravdu, možno je skutočne kryštál v našom múzeu" napísala Stella.
"Naozaj?"
"Asi áno, vraj tam niečo ako kryštál je"
"Mali by sme preskúmať, ak ten kryštál tam naozaj je tak ho musíme vziať" napísala Anna.
"Áno no ako to chceme urobiť? Nemôžeme len tak vziať kryštál z nejakého miesta a utiecť" napísala Clara.
"Cestou niečo vymyslíme, ja napíšem Theovi a prídete potom po mňa" napísala som a dievčatá súhlasili.
Napísala som aj Theovi, ten súhlasil a bol už na ceste do lesa. Ja som sa snažila nájsť nejaký plán ako vziať ten kryštál. Vôbec nič mi nenapadlo no ten kryštál musím vziať, závisí na tom celý náš svet.
Po chvíli mi prišla správa od Thea, že už sú tu. Ja som si vzala potrebné veci a išla do izby Maggie. Chcela som aby ma podržala keď tu nebudem no ona spala. Počula som rodičov v kuchyni a hneď som toho využila. Narýchlo som vybehla z domu len tak rýchlo ako som len mohla a videla Theove auto.
Nastúpila som doň a boli sme na ceste preč.
"Si si istá, že ťa nikto nevidel?" Spýtal sa Theo.
"Áno som no stále som nevymyslela nijaký plán na to ako by sme vzali ten kryštál ak tam skutočne bude"
"My s Theom sme už niečo vymysleli... Ak ten kryštál tam naozaj je tak ty a Theo sa budete snažiť ho vziať zatiaľ čo ja aj dievčatá sa postaráme o ochranku" povedala Stella.
"Si si istá, že by to mohlo vyjsť?"
"Bude musieť, nič iné nám už neostáva" povedala Anna.
Po chvíli sme už s autom zastali pred krásnym a veľkým múzeu pri ktorom pred vstupom bola veľká socha. Vypadalo to presne ako v mojom sne.
"Poďme na to" povedali sme si.
Vstúpili sme do múzeu kde nás hneď privítala ochranka a ju sme nasledovali. Prešli sme prvou chodbou kde boli len nejaké obrázky a staroveké veci.
"Prosím vás máte tu aj nejaké staré kamienky alebo kryštály?" Nenápadne sa spýtala Clara.
"Áno nasledujte ma" povedal a vybrali sme sa za ním. Ja som už mala ten pocit, že by to mohlo byť ono.
Stáli sme už pred veľkými dvermi.
"Ale pozor, ničoho sa nedotýkať a ani sa blízko nepribližovať"
Otvorili sme dvere a v strede veľkej miestnosti sa niečo nachádzalo.
"Je to tam" povedal nám.
Prišli sme trochu bližšie a naozaj tam bol kryštál. Všetci sme sa na seba hneď natešene pozreli. Boli sme ešte viacej natešení a šokovaní keď tam ležali hneď 2 kryštály.
"Potrebujeme hneď niečo vymyslieť" zašepkala som.
"Mňa už niečo aj napadlo no bude to veľká hlúposť" zašepkala Clara.
"Hovor" zašepkala som.
Ja, Anna a Stella vyjdeme vonku z chodby akože potrebujeme ísť na wc, že chceme aby nám ukázal kde to je a ty s Theom tu ostanete a vezmete kryštály"
"Ak nám toto vyjde tak vyhrajeme medailu" povedala som.
Dievčatá nenápadne vyšli z dverí na chodbu.
"Pane prosím vás kde tu máte wc?" Spýtala sa Clara.
"Wcka sú hneď dole"
"Prosím vás mohli by ste ísť s nami? Určite sa tu ešte stratíme, toto miesto je veľmi veľké" povedala Anna a ja som sa snažila nesmiať sa.
"Slečna nemôžem tu nechať vašich kamarátov len tak samich, budete musieť ísť všetci" keď to povedal tak Theo sa pomaly približoval k dverám.
"Oni určite nič neurobia, budeme rýchli" povedala Stella a v tom Theovi zatvoril dvere pred chodbou kde stáli dievčatá s ochrankou.
"Chloe podaj mi tú stoličku" povedal a ukázal mi smerom na nejakú stoličku v rohu.
"Chloe no tak, tie dvere už neudržím" povedal, ja som mu podala stoličku a ňou zablokoval dvere.
"Čo to má znamenať? Ihneď otvorte inak zavolám policu" zakričal ochrankár. My s Theom sme sa otočili k smeru kde sú kryštály a v tom sa zhasli všetky svetlá, ktoré v miestnosti svietili.
"Čo to má znamenať?" Povedala som.
"To netuším, ale rýchle by sme mali vziať tieto kryštály" povedal a vybrali sme sa ku kryštálom. Keď sme tam už stáli a chceli ich vziať tak som dostala ten zlý pocit, ten pocit ako by sa na nás niekto pozeral, zrazu sme v tej tme začuli vrčanie a divné zvuky.
"Teraz nie..." Povedal Theo.
Malým svetlom sme len trochu videli nejakú postavu stať pár metrov od kryštálov.
"Chloe no tak vezmi ich" povedal mi Theo, ja som tie kryštály vzala a v tom sme začuli ako sa dvere do miestnosti pomaly otvárajú. V tom som kryštály opustila a spadli mi na zem.
"Schovajme sa!" Povedal Theo a schovali sme sa za nejaký stolík.
Do miestnosti otvoril dvere ochrankár.
"Kto to tam je?" Povedal a pozeral sa na toho tvora.
"Kto tam je? Okamžite stoj a nehyb sa!" Povedal a približoval sa k nemu.
Kútkom oka som videla ako dievčatá stoja na chodbe a všimli si, že to v tme nie sme my.
"Čo to je?!" Vystrašene povedal ochrankár keď videl toho tvora.
Hneď ho to pred našimi očami začalo žrať.
"Nepozeraj sa" povedal Theo a zakryl mi oči.
"Nie! Nie!" Kričali dievčatá z chodby keď videli čo sa deje. Po chvíľke sme nepočuli už nič, ochrankára to zožralo a ten tvor zmizol. Svetla sa vrátili a hneď keď som zbadala kryštály tak som ich vzala a schovala.
Prišli sme za dievčatami a v tom prišli ďalší ochranári.
"Čo sa to tu deje? Počuli sme krik" povedal jeden z mužov.
"No..." Povedala som.
"Kde je ochrankár, ktorý vás sprevádzal?"
"A kde sú kryštály? Kde zmizli?"
My sme začali hneď utekať len tak najrýchlejšie ako sme len mohli. Tí ochrankári nás začali oháňať. Keď sme vyšli z chodby tak sme hneď nasadli do Theovho auta a utiekli. S veľkou rýchlosťou sme sa po chvíli dostali na nejaké parkovisko.
"Mali sme veľké šťastie, že sme utiekli" povedala som.
"Stále mám v hlave to ako ho ten tvor..." Povedal Theo.
"My tiež" povedali dievčatá.
"Našli sme ďalšie 2 kryštály, už len 2 a je koniec, sme tak blízko" povedala som.
"Čo ak nás budú tí ochrankári hľadať?" Spýtala sa Stella.
"Je to možné, ale to nie je náš hlavný problém, čím skôr nájdeme kryštály tým lepšie to bude" povedala Anna.
Rozhodli sme sa už ísť domov, keď sme už boli na lesnej ceste tak s Theom som sa rozlúčila a prišla som opatrne domov.
Bolo už 17:30 keď som dávala kryštály do artefaktu a potom išla na wc.
Keď som sa vracala tak som z chodby videla ako je Maggie v mojej izbe pri skrini.
"Hľadáš niečo moja?" Spýtala som sa.
Ona sa na mňa zvláštne pozrela, ako keby to ani nebola ona...
"Nie" mrzuto odpovedala a odišla.
Mne to prišlo veľmi zvláštne, čo chcela Maggie z mojej skrini? A ešte tam mám aj artefakt...
Po chvíli sa podavála večera, bola som už veľmi hladná, hneď keď som si sadla tak som začala jesť. V pozadí v obývačke nám hrala telka a akurát boli správy.
"Práve vysielame na živo v strede našeho mesta Hersey, o hodinu dostaneme prejav od našeho starostu a o tom čo sa všetko zmení z dôvody straty a muznutia toľkých ľudí" vysielal reportér.
"Čo to má znamenať?" Povedala som.
"Pozývame vás všetkých občanov z našeho mesta aby ste prišli do mesta" ďalej vysielal reportér.
"Podľa mňa by sme mali ísť" povedal otec.
"Áno, už sa s tým musí niečo robiť, nemôžeme predsa takto žiť" povedala mama.
"Dievčatá zapnite si správy" napísala nám Stella.
"Práve si ich pozerám" napísala Clara.
"Vôbec neviem čo si o tom mám myslieť" napísala Anna.
"Naši tam chcú ísť, neviem či je to dobrý nápad" napísala som.
Dievčatá odpísali, že aj oni a ich rodičia tiež idú.
"Tak sa tam stretneme" napísala som.
"Dievčatá choďte sa pripraviť, zachviľku teda ideme do mesta" povedala nám mama.
Hneď som vybehla do izby a napísala Theovi.
"Theo my ideme s našimi do mesta, videli sme správy"
"Idú aj naši no ja neviem či je to dobré"
"Tiež si myslím no nemám na výber"
"Tak sa tam uvidíme Chloe"
Keď som sa pripravila tak som prišla dole kde rodičia a Maggie boli, nastúpili sme už do auta a boli na ceste do mesta. Vonku sa už stmievalo, bolo rovných 18:30. Keď sme boli už v meste tak sme zaparkovali auto a prišli na námestie, tam už stáli veľa ľudí a všetci čakali na starostu.
S rodičmi sme prišli k dievčatám a ich rodičom.
"Vôbec neviem čo to má znamenať.." povedala Anna.
"Ani ja, vôbec som tu nechcela ísť" povedala som.
"Som už zvedavá čo povie starosta" povedala Clara.
"Určite zatvoria školu po tom čo sa tam stalo s Larou" povedala Stella.
Čakali sme ešte niekoľko minút a potom prišiel starosta.
Všetci sme už stíchli a čakali na jeho slová.
"Pekný večer vám všetkým prajem, ďakujem vám tým čo ste tu prišli, všetci dobre vieme, že za posledných týždňoch sa toho stalo veľa, zmizlo veľa ľudí, stáli sa všelijaké nešťastia, niektorým vám zmizli blízki alebo kamaráti, všetko je to smutné a taktiež nebezpečné, nikto z nás nevie kto alebo čo to všetko má na svedomí,  prečo sa to vlastne deje a prečo to útočí na naše mesto, chcem tým povedať, že pre vašu a vašich detí bezpečnosť zatvárame školu, bude to bezpečnejšie, taktiež je zákaz vychádzať vonku od 20:00 a aj keď ste vonku tak len blízko vašich domov a hlavne nikdy nebuďte sami, vždy sa majte na pozore, ďakujem vám ešte ráz všetkym" povedal starosta.
My s dievčatami sme sa na seba pozreli a nenápadne sme trošku išli preč.
"A čo teraz?" Povedala som.
"Ako teraz nájdeme ďalšie kryštály?" Povedala Anna.
"Toto je náš koniec" keď to dopovedala Clara tak som sa začala pozerať na Stellu, bola nejaká zamyslená, niekde sa pozerala a ani nás nepočúvala.
"Stella?" Povedala som.
"Stella čo je? Deje sa niečo?" Povedala som.
"Vy to nevidíte?" Povedala Stella a niekde sa pozerala.
"Čo by me mali vidieť?" Spýtala sa Anna.
"Pozrite sa tie kriky, niekto na nás máva" povedala Stella a všetky sme sa tam pozreli.
"Kto tam je a prečo na nás máva?" Spýtala sa Clara. Trošku som sa tam zapozerala a tiež som niečo začala vidieť.
"Niekto nás volá" povedala som keď som to uvidela.
"Spoza krík nás niekto volá" povedala Clara.
"Kto to je?" Spýtala sa Stella a išla k tomu bližšie.
"Kam to ideš? Veď ani nevieš kto to je" povedala Anna.
Stella nás nepočúvala a tak sme sa rýchlo vybrali za ňou.
"Vyzerá ako nejaké malé dievčatko" povedala Stella.
Všetky sme prišli k tomu kríku a keď sme tam už stáli tak nikto tam nebol.
"Je za budovou" povedala Stella.
"Počkaj Stella, vráťme sa, veď ani nevieme kto to je" povedala Clara.
"Počkajte, čo keď potrebuje pomoc?"
Vybrali sme sa ďalej k budove.
Mamka ma už 100% začala hľadať.
To dievčatko sa nám ukázalo spoza stien budovy, malo na sebe biele šaty.
My sme zastali a boli trochu šokované, vyzerala ako duch...
"Potrebuješ nejakú pomoc?" Spýtala sa jej Stella z diaľky.
Dievčatko sa na nás len pozeralo no nijako neodpovedalo.
Stella dala krok bližšie a dievčatko zmizlo.
"Počkaj!" Zvolala a išla za ňou. My sme išli tiež. Prišli sme teda za budovu no tam už nikto nebol.
"Kde zmizla?" Spýtala som sa.
Všetky sme sa rozhliadli po okolí no nikde sme ju nevideli.
"Myslíte si, že to bol..." Keď Stella chcela niečo povedať tak sme započuli veľmi hlasitý krik z miesta kde bol prejav. Ako keby všetci ľudia, ktorí boli tam začali kričať.
"Čo sa to tam deje?!" Všetky sme zvolali a vybrali sme sa tam.
Keď sme vyšli z toho kríku tak k nám prišiel Theo a povedal:
"Stalo sa niečo hrozné..."