Skroť si ma ✓

46. Osud

Neviem kde som, či som mŕtva alebo som sa iba udrela silno do hlavy. V mysli sa mi premietajú veci, na ktoré si bežne nespomínam. Veci, ktoré mi prinášajú nové uvedomenia, nútia ma rozmýšľať nad životom. Všetko to vidím, cítim, vnímam.

Pamätám si, že som sa kedysi vedela smiať. Nie sa len uškŕňať nad svojimi sakrastickými poznámkami, ale naozaj sa smiať. Bolo to v časoch, keď som mala biele vlasy, karamelové oči, a biely kožuch. To všetko som kedysi mala. Radosť zo života, ktorá mi bola odcudzená temnotou. Vybrala si ma ešte v dobe, keď sa moja duša vznášala vo hviezdach a čakala, kedy ju povolajú na svet. Čušala, nechávala ma vstrebávať život, radosť a všetky tie zbytočnosti okolo, aby mi to mohla vziať. Vedma to vedela. Xing to vedel. Moji rodičia to vedeli. Prečo som to nevedela ja? Pravda, nepovedalo by mi to nič o tom, čo ma naozaj čaká. Nepomohlo by mi to v tom, aby som konala inak, lepšie.

Som preto zlá? Bola som oklamaná, podvedená. Moja obeta bola zbytočná. Moje sebaovládanie, i keď nie úplne dokonalé, pri Warrlinovi bolo zbytočné. Temnej bohyni som slúžila ako zásobáreň temnoty tak, ako predtým Warrlin. Bohužiaľ nad oboma stratila kontrolu.

Koľko mi toho uniklo? Odpoveď na seba nenechá dlho čakať. Tentokrát nejde o spomienky či nové uvedomenia, ktoré mi boli podstrčené. Kým? Nestíham sa nad tým viac pozastavovať, pretože už sa na mňa valí niečo ako sen. Som v minulosti. Dávnej minulosti. Vidím vlčiu svorku. Sú to štvorfarební vlci podobní Kyrenovi. Všetky farby na kožuchu majú zastúpené v rovnakom pomere.

Je to... Naozaj? Svorka pôvodních vlkov. Rod čistej krvi, než sa rozvetvil. Tieto historické keci som nikdy neovládala, i keď mi ich jeden z učiteľov vtĺkal do hlavy. Teraz je pre mňa ale samozrejmé, že to viem. Zvláštne.

Dve vĺčatá, dcéry alfa páru, spolu šantia. Lenže ono je to len naoko. Premietne sa mi mnoho situácii, kedy tá menšia, trocha vypelichanejšia, robí zle svojej sestre. Ako rastú, útoky sa stupňujú. Zatiaľ čo jej krásnu sestru uctievajú, ona číha v tieňoch. Miešajú sa vo mne ich emócie. Najprv ich je priveľa, no vekom sa menia na čistú nenávisť. Toto je niečo, čo by sa v rodine ani vo svorke nemalo diať.

Spomeniem si na môj život v našej svorke po tom, ako som sa zmenila. Lenže to zo mňa cítili prebúdzajúcu sa temnotu. Aj napriek tomu sa ma nikdy nikto nepokúsil zbaviť. Môj brat ma aj napriek tej zvláštnej inakosti a mojej neľahkej povahe miloval. A Kyren? Tam bol pôvodcom Xing. Alfa vedie svorku a on tú svoju viedol proti Kyrenovi. Prečo? Niečo mi našepká, že sa to dozviem tiež.

Tá krajšia, oslavovaná a každým obdivovaná vlčica zaútočí na svoju sestru, ktorá ju k tomu dohnala svojim jednaním. Z davu počuť krik. V tom hluku rozoznávam dve slová, nie, sú to mená. Mená dvoch bohýň, ktoré som už počula od Warrlina. Sirmae a Mirae. Bohyňa temnoty a Matka vlkov.

Sestry bojujú, doprajú si navzájom smrť, o ktorej by si jeden myslel, že pre ne bude vyslobodením. Vtedy ale zasiahne Osud. Nevidím ho, nepočujem, ale viem o ňom. Poznám jeho úmysly. Vie, že zasahovať nesmie, no on poruší pravidlá iba preto, aby ich zmieril. Dáva im večný život v ústraní, kde môžu byť iba jedna s druhou, mimo náš svet. Dáva im všetok čas sveta na to, aby sa zmierili.

Aj by som sa zasmiala, že to ani po toľkých rokoch nedokázali a Osud zasiahol zbytočne, ale ono je to vlastne smutné. Temnota blúdiaca svetom si našla tú podlejšiu zo sestier a druhej dávala silu viera vlkov, ktorí si z nej spravili modlu.

A čo Xing? Chcem vedieť viac. Chcem to vidieť. Podel sa so mnou aj tento kus minulosti, Osud.

Vidina sa mení. Na scéne sa objavuje Xing. Je mladý, hrôzu naháňujíci, no zároveň svojim spôsobom krásny. Pri tej myšlienke ma až zamrazí, pretože niekto tak krutý, vo svojom vnútri odporný a skazený, nemôže byť zároveň krásny, i keď z tej krásy mrazí.

Jeho pohľad sa rozjasní. Otočím sa, aby som našla bod jeho záujmu. Prichádza vlčica. Je krásna, na prvý pohľad jemná, no na ten druhý rešpekt budiaca. Aj by som si ju obzrela dôkladnejšie, keby ma neaujali jej oči. Sú nebesky modré. Tie oči poznám, už som ich videla.

Modroočko? Mohla by to byť jeho matka?

Konečne sa zastaví tesne pred Xingom. Odhrnie mu čierny prameň vlasov z čela. Xing sa nadýchne, chce niečo povedať, možno ju pobozkať? Preruší ho ale tiché tlmené zavzlykanie spod ženinho plášťa, pod ktorým skrýva druhú ruku. Odhrnie plášť a odhalí malé nemluvňa, ktoré si silno tisne k hrudi.

„Vezmi ho so sebou," ukáže mu to drobnučké stvorenie.

Xing sa len zamračí a odstúpi od nej. Tvári sa nedôverčivo.

„Ukážeš sa po toľkých mesiacoch. Nič nevysvetlíš, nepovieš..." zazrie na novorodenca v jej rukách, zavetrí. „Ty... nechceš odísť." Vidím sklamanie v jeho očiach, ktoré sa snaží zamaskovať.

„Nemôžem, Xing. Svorka ma potrebuje. Kráľovstvo nás chce vymazať zo sveta. V tejto situácii svorku neopustím. Vieš, že nemôžem," hlas sa jej láme, „vieš to." Neviem či chce presvedčiť viac jeho alebo seba.

„A čo on?" pohodí hlavou k novorodencovi.

„Je to... je to tvoj syn. Zachráň ho. Prosím. Ak... ak neprežijeme my, tak on..."

„Ty vypočítavá beštia. Veril som ti, miloval som ťa. Vytvorili sme puto! A ty myslíš iba no svoju svorku a váš vzácny rod čistej krvi. Využila si ma, aby som ťa nabúchal? Chceš zachovať vašu vzácnu krv?" zvyšuje na ňu hlas, v očiach mu narastá hnev.

Jeho hnev ho ale zaslepuje, pretože nevidí, ako ju to láme, trhá na kusy. Je bezradná, presvedčená o tom, že inej voľby niet a táto je tá najlepšia.

„N-nie, nie, nie," krúti hlavou odmietajúc jeho zraňujúce slová. Vie, že nemá zmysel pokúšať sa čokoľvek vysvetľovať. Je mi jej ľúto.

Pozriem na malého Kyrena. Jeho meno je vyšité na dečke, v ktorej je zabalený. Láme mi srdce, keď viem, čo ho s Xingom čaká za život. Ale keby zostal s matkou, zomrel by. Zachránila mu život.

Xing si ho nakoniec vzal iba z lásky k tej vlčici i keď už si ten cit priznať nechcel. Ale puto sa len tak nestratí.

Scéna sa mení. Ocitám sa zrejme u Xinga v komnate.

Zúri, všetko rozbíja, kričí a... plače. Je zlomený. Niečo mi našepká, že jeho spriaznená duša práve umrela a ich puto sa stratilo už navždy.

Priestrieda sa niekoľko scén, v ktorých som svedkom narastajúcej nenávisti Xinga voči Kyrenovi. Pohľad do jeho modrých očí ho mučí zaživa. Neznáša ho za to, ako mu ju pripomína. Nenávidí ho za to, že on prežil a ona nie. Rozožiera ho pomyslenie na to, aký mocný vlk z neho vyrastie, a že mu raz bude nadradený. Cítim jeho myšlienky v ten moment, kedy sa rozhodne, že to všetko vo svojom synovi zadupe a bude sa na ňom mstiť za všetko utrpenie, ktorým si on, Xing, musel prejsť.

Och, bolí to, tak moc to bolí. Chce sa mi plakať, kričať, vynadať niekomu za toľkú nespravodlivosť.

Môžeš za to ty, Osud? Odpoveď neprichádza, no prichádzajú ďalšie vízie.

---

Tak vám sem hádžem toľko, koľká mám. Keďže odchádzam na dovču, pokračko bude tak o pár týždňov. Určite sa na to vrhnem hneď ako sa vrátim (dúfajme, že nestratím slinu a niť, pretože takto dobre sa mi nepísalo už dlho) :))

Čo vravíte na všetko čo ukázal Osud Taire? Aké pocity to vo vás vyvolalo? Určite mi napíšte váš názor na nové časti, budem sa moc tešiť. Kľudne aj na IG môžete, kedže tu už správy nejdu.

Nezabudnite na hviezdičky. Ďakujem za podporu :))