Denník školskej Ja

Pondelok pokračovanie

Ležím na posteli a už pomaly ani neviem kto vlastne som. Beka preber sa! Musím si dávať väčší pozor na to čo jem večer, možno mám také sny kvôli tomu! Ach, prečo? Možno mi fakt chýba...túto myšlienku radšej rýchlo zoženiem. Nemôžem predsa dúfať v to že sa ku mne vráti. Preboha!! Ja chcem aby sa ku mne vrátil?! No v žiadnom prípade, čo som ja nejaká štetka?! Nie! Dobre, asi si dohodnem stretko s Adamom. Bol to len sen nič to neznamená, kvôli snu sa predsa nerozidem s Adamom že...

"Ahoj!"pozdravil sa mi keď ma uvidel a vlepil mi jednu pusu na líco. Mňa až zatriaslo. Ale neviem či od radosti.
"Ahoj!"povedala som a pozrela sa mu do oči. Koho chcem klamať? Už to nie je ako predtým. Nie! Musím prestať, nemyslieť na to, prestať myslieť na Sebyho!! Nemôže sa mi pokaziť predsa vzťah kvôli snu! Nie to nedovolím!!
"Kam chceš ísť, mám čas do štvrtej potom mám tréning."povedal Adam a jemne ma objal.
"Adam, ono ale sú štyri!?"zarazila som sa a vytrhla som sa mu z náruče.
"Ježiš, prepáč mi to! Ja to zruším!"
"Nie to od teba nechcem choď!"povedala som on mi vlepil pusu povedal čosi v zmysle ďakujem ľúbim tá a odišiel.
Zostala som tam sama sedieť (zabudla som napísať kde) v parku. Pozerala som sa okolo seba. Samí zaľúbený pár. Nemala som chuť tam byť ale ani silu odísť. Tak som tam sedela jak blba a kukala do neznáma. Zrazu si ku mne niekto prisadol.
"Tak čo?! Uleteli ti muchy?"povedala tá osoba ustipacne. Sebastian. Pozrela som sa mu do keho hlbokých modrých nádherných očí. Počkať!!! Čo som to napisala? Modré fajn ale nádherné a hlboké? Mne hrablo!!!
"Nie, a tebe?" A za toto sa hanbím. Nič iné ma fakt nenapadlo.
"No ja tu nesedim sám a ja nie som nadurdený ako Jakobová keď napíšeme pisomky najhoršie na 2."
"Ja sa nedurdím!"
"Dobre, kde máš Adama?"
"Na tréningu!"povedala som a tvár som si zaborila hlbokobdo dlaní.
"Nehovor mi že odišiel?!"
"Odišiel!"povdychla som si.
"Ako fak!? Ty si zo mňa strieľaš!"
"Vyzerán ako niekto kto si z teba strieľa?!"
"Nie."povedal pokojne, zobral mi ruku a ťahal ma preč "nezostameme tu! Ideme hmmm na nejaký film!"
"Sebastian počkaj ja..."nenechal ma dokončiť vetu a povedal že on pozíva. Najskôr som váhala no napokon prečo nie?! Išli sme na Mimoňov vo filme. Bolo to skvelé, nenormálne veľa sme sa nasmiali.
"Ďakujem!"posepla som mu do ucha.
"Maličkosť, užil som si to!"odpovedal a nahol sa nadomňa. Ja som jak blba uhla a šla radšej ďalej. No šla skôr ušla. On za mnou nešiel. Stál a pozeral na mňa. Ja som radšej odišla. Kino nebolo ďaleko od môjho bytu a tak som radšej šla domov.
Teraz tu sedím a píšem. Zabudla som na to že keď som došla domov zrevali ma za to že vraj dakto v kuse vyvoláva a oni ma to už nemajú nervy. Dúfala som že je to Seby ale ukázalo sa že mi 2-krát volala Nina a 3-krát volal Adam. Nech sa strci!

Taakže tu je nová časť. Dúfam že sa vám páčila. Začínam uvažovať o novej knihe. Táto má už 44 časti a neviem či radšej nezačať novú. Dajte mi vedieť že či by sa vám páčilo keby som napísala Denník školskej Ja 2. Rozmýšľam že dopisem 50 a potom začnem písať tú dvojku v každom prípade mi určite napíšte či by sa vám to páčilo.