Nevzdám sa môjho sna

3.-,,Klamal som ti."

Za chvíľu bude pol osmej tak som sa začala pripravovať. Som nervózna, lebo neviem čo mi chce Tim povedať.

Obliekla som si sukňu a blúzku. Neciem prečo som sa obliekla takto. Pozrela som sa do zrkadla, a hneď sa išla prezliecť.

Vzala som si kraťasy a ctrop top. Pozrela som sa zase do zrkla a išla sa prezliecť. Zase.

Crop top som nemohla mať lebo mi bolo vidieť modrinu. Vzala som si jednoduché čierne tričko.

Bola som už obutá, a chcela visť z bytu ale dnu vošiel ožratý otec.,,Dcérenka moja poď sem."

Začal ma obímať ale ja som sa od neho odtiahla. Zrazu sa zmenil z milého otca na beštiu.,,Ty malá s*ka!!" Strelil mi facku. Dnešok asi budem mať zasa fialové líce.

♡---------------------------♡

,,Už som si myslel že neprídeš." Pribehol ku mne Tim a objal. Ja som ho od seba odtlačila a sadla si na zem.

Keď som si sadla jemne som zakňučala od bolesti.,,Čo ti zase spravil?!" Bola som ticho tak si sadol vedľa mňa.

A rovno si sadol po mejej ľavici takže videl moje fialové líce. Dnes som si nedala make-up pretože je mi to jedno čo si o mne budú ľudia myslieť.

,,Toto neni jediná modrina čo ti spravil. Však mám pravdu??" Spýta sa.

Ja nemo prikývnem hlavou ale za žiadnu cenu sa na Tima nepozriem. Ešte by som sa rozplakala.

Ani som si neuvedomila že celý čas si držím ruku na mojom bruchu. Tim si toho všimol a ruku mi dal dole. Tričko mi vyhrnil a uvidel tam tú modrinu.

,,Ten hajzel!!" Povie dosť rozčúlene.,,O čom si chcel rozprávať?? A prečo práve na mojom mieste??"

Usmial sa na mňa a pokrčil ramenami.,,Poznáme sa už dosť dlho tak si myslím že by si mala vedieť prav. Klamal som ti. A to o dosť veľa veciach."

Takže ďalší človek ktorý ma ranil. Je ku mne vôbec niekto úprimný??

,,Takže volám sa Tim Xarieri. Chodím na súkromnú školu, a tento rok končím. Som z bohatej rodiny. Pondelky až štvrtky som ti nemohol ísť hrať doobeda lebo som mal školu.

Piatky som mal voľno v škole ktoré som si vybavil kvôli tebe. Piatky až Nedele som ti nemohol chodiť hrávať večer lebo som musel byť s mojimi kamarátmi."

Bola som v takom šoku že som ani nemrkla.,,A prečo nosiš šatku??" Pozriem sa na neho a čakám na svoju odpoveď. Žiadnej sa asi nedočkám.

,,Prečo si to kvôli mne robil??" Stále sa na neho pozerám. Vyzerá strašidelne s tou šatkou. Zase bol ticho.

To je debil. Natiahka som ku nemu ruku že mu šatku dám dole ale chytil mi ruku.,,Prosím nechcem aby si vedela ako vyzerám."

Ruku stiahnem späť.,,Tim. Odpovedz mi na otázky ktoré som ti položila alebo si daj dole šatku. Vyber si."

Poviem a pozerám sa na vypnutu fontánu.,,Neodpoviem ti na otázky ani si nedam dole šatku. Raz si ju dám dole. Ale teraz nie."

Otočím sa na neho a teraz som odhodlaná mu tú šatku dať dole. Čo je škaredý že sa tak bojí?? Pomali natiahnem ruku k šatke.

Tento krát ma zase chytí za ruku.,,Hope povedal som že teraz na to nie je správny čas." Ruku som nedala preč. Stále som ju držala pri šatke.