#Píšem30

#téma16 - Odraz v zrkadle

Začala by som tým, že moje meno je Jasmine. Každé písmenko niečo znamená, ale zapamätať si to je ťahšie ako vymyslieť. Aj tak to je pre teba nepodstatná informácia. Malá izbička, v ktorej žijem je súčasťou nášho malého domčeka. Nikdy by som nepomyslela, že raz bude iná ako zvyčajne. Priala som si obrovské, skoro až kráľovské zrkadlo s pozláteným rámom a ornamentami vyrezanými doň. Jasné, že to bola iba napodobnenina zlata. Raz sme prišli do starožitného obchodíku v meste, vedľa opustenej budovy. Vošli sme dovnútra a pozdravili predavača. Hneď ako som uvidela zaprášené, obrovské zrkadlo siahajúce po strop, zamilovala som sa doň. Bolo oblepené upozorňujúcou páskou, žltej farby. Čierny nápis na páske, ktorý sa opakoval sa nedalo prehliadnúť. NEDOTÝKAŤ SA! O to viac som ho chcela. Prišli sme k predavačovi a ukázali na zrkadlo. Upozorňoval, že človeku, ktorý sa doň ukáže ako prvý prinesie vec, po ktorej túži najviac. Je to dar a zároveň aj prekliate. Tá údajná vec, ktorú prinesie respektíve splní, prinesie nešťastie danej osobe. Výška nešťastia sa nedá predpovedať, závisí od priania. Každý považoval toho predavača za pošuka, blázna, dokonca psychicky narušeného človeka. Nebrali sme ho vážne a zrkadlo kúpili. NAJVÄČŠIA CHYBA. Priviezli sme ho naším veľkým autom značky Peugeot a zavesili do mojej izby. S bielym nábytkom vyzeral magnifiquement (nádherne). Pozrela som sa doň a uvidela zaprášenú postavu mňa. To bude asi tým, že som ho neumyla. Z kúpeľne som zobrala handru a kýbel vody. Handru som namočila do vody a poutierala zrkadlo, nakoniec ho prebehla suchou handrou a vyzeralo ešte lepšie. Odniesla som veci a znova sa doň pozrela, uvidela som tam stáť chalana o trochu staršieho. Môjho brata.

,, Peter! Čo tu robíš? Okamžite vypadni! " otočila som sa smerom k nemu nenávistným pohľadom. Stále mi liezol do izby, len aby ma naštval, čo sa mu vždy podarilo.

,, Kľud sestrička, iba som sa prišiel pozrieť na tvoje nové zrkadlo. Poviem ti, nevybrala si si najhoršie! "

,, Ďakujem, a ak dovolíš. Vy-pa-dni! "

,, Už idem, sestrička! " tým sestrička ma už štve! ,, Len sa ešte popozerám v tom tvojom novom zrkadle. Že vraj ti prinesie tvoj vysnívaný sen! Možno mi prinesie nejakú peknú babu! "

,, Iba prvému, ale prinesie aj nešťastie. Aj tak tomu neverím! Ale tebe by mohlo priniesť peknú babu, konečne. Nie také fiflenky, ktoré tu pobiehajú! "

,, Ale musím uznať, sú dobré v posteli! "

,, No fuuuuj! Vypadni z mojej izby! " tlačila som ho von z izby a nakoniec sám odišiel.

Znova som pozrela do zrkadla a uvidela chalana. Tentoraz to nebol Peter, ale jeho priondený kamarát Federico. Začal sa smiať, neviem, čo mu prišlo vtipné.

,, Čo si spravila Petrovi? Mrmle si tam popod nos a nadáva si. "

,, Vážne? " teraz som sa musela aj ja smiať. ,, Len som mu povedala, že jeho baby neboli pekné! "

,, Chudák, najhoršie, čo môžeš povedať chalanovi. "

,, On a chalan? Určite máš minimálnu mozgovú kapacitu! " prevrátila som očami a nahodila úškrn. ,, Teraz ak dovolíš, choď za mojim bratom a odkáž mu, že nech neplače ako malé dieťa, inak bude mať vrásky a žiadna jeho fiflenka ho nebude chcieť! "

Odtlačila som ho k dverám a ako aj môj brat, vyšiel svojvoľne. Podišla som k zrkadlu a prstami prechádzala po ornamentoch, na bruškách som pocítila každý výčnelok rámu a každú priehlbinku. Odtiahla som prsty a uvidela na nich vrstvu prachu. Však som ho umývala! Pozrela som na celé zrkadlo od zhora dole a bolo zaprášené. Sakra! Ako sa tam znovu dostal prach? A keby len trochu! Bolo ho tam celé tony! Nechala som to tak. Do izby vošli rodičia a začali mi nadávať, prečo som ho neumyla. Vysvetľovala som asi hodinu, že som ho umyla, ale načo mi veriť, že? Znova som išla po handru a vedro s vodou. Znova som ho umyla a utrela kuchynskou utierkou. Odložila som veci a zavolala rodičov aby sa prišli pozrieť aké je umyté. Keď sme prišli znova bolo zaprášené.