Škola.. Jedna z mojich mnohých nočných môr reality....
Ahoj! Volám sa Mithrellas, ale moji priateľa ma volajú Mith-aj keď žiadných nemám. Mám bielo- sivé vlasy a čisto modré oči, a preto sa mi ostatný vyhýbajú. Som ôsmak na základke. 13 rokov som žil v sirotčinci, až kým ma moji nevlastný rodičia a môj hnusný nevlastný brat ,,nezachránili,,. Oni tomu hovoria záchrana, ale ja si myslím, že to bola pre mňa iba čistá smola. Tam mi bolo oveľa lepšie.
Veľa ľudí si myslí, že som veľmi samotársky chlapec, ktorý kvôli tomu nemá kamarátov. Ja iba viem, že to nie je pravda. Som len úplne iný, ako všetci ostatný a práve preto som sám....
V jeden krásne upršaný utorok, som ako zvyčajne musel ísť do školy. Všetko to ubehlo, na môj vkus nejako rýchlo, a už bola posledná hodina. Mali sme dejepis, a jasné, učiteľ vysvetľuje nové učivo. S tým jeho ,uspávacím, hlasom uspí aj nepočujúceho. Nestačil povedať ani Napoleon, a už som pekne spinkal...
Keď som sa zobudil, videl som, že celá škola je v troskách. Nechápal som čo sa deje. Nikde nikoho, iba ja a pár zničených lavíc. Snažil som sa upokojiť ale nešlo mi to tak ľahko. Povedal som si: ,,Mal by som sa poobzerať po okolí, možno tam niekoho nájdem." Prešiel som celú školu. Ani jedná živá duša. Povedal som si, že to skúsim na ihrisku. Nikde nikoho. Alebo? Niečo sa v diaľke pohlo. Pozrel som sa lepšie a vidím človeka. Podišiel som bližšie a tam dievča v jame. Nemohla sa odtiaľ dostať. Snažil som sa jej pomôcť, ale keď som sa jej dotkol, ruka mi prešla skrz jej ruku. Zľakol som sa. Snažil som sa s ňou hovoriť, ale nepočula ma. Pomyslel som si: ,,Ó, nie, nie, nie! Čo je to so mnou!" Zachvátila ma úplná panika. Rozbehol som sa do lesa čo máme pri ihrisku. Často som tam chodil len tak.
Snažil som sa usporiadať si myšlienky a vymyslieť nejaký plán. Rozhodol som sa, že sa pokúsim nájsť ľudí v meste a zavolať pomoc. Možno to pôjde, možno ma uvidia! Rozhorieval sa mi plamienok nádeje. Zastavil som sa a všimol som si, že už je tma. ,,Ách, ja som bežal skoro dve hodiny!" pomyslel som si.... Musel som si oddýchnuť. Povedal som si: ,,Fú, túto časť lesa nejako nespoznávam. Vyjdem na ten kopček. Možno uvidím nejaké svetlá z mesta." Vyšiel som, ale žiadne mesto som nevidel. Porozhliadol som sa poriadne, a všimol som si také slabučké svetlo. Nebolo to ďaleko tak som skúsil šťastie a išiel tam. Tu by som aj tak nebol v bezpečí.
Keď som tam prišiel, videl som niečo, čo by som vôbec nečakal. Videl som samého seba, ako tam ležím mŕtvy so svojím nevlastným bratom. Žiadne známky života neprejavoval ani jeden znás.....
------+---+-
Ahojte! Som iba začiatočník, tak poprosím komentáre ak sa vám to páčiť nebude alebo bude.. Veľmi mi to pomôže..
