...,, Čo to so mnou je? Som mŕtvy!" pomyslel som si.,, Toto je úplné šialenstvo!" Mal som zmiešané pocity. Nevedel som, čo robiť. Som živý, a predsa mŕtvy. Potreboval som si rozjasniť myseľ, tak som sa znova rozbehol do lesa. Premýšľal som, stále som premýšľal. Zo zamyslenia som sa prebudil, až keď som cítil, že ma niekto prenasleduje. Zastavil som a poobzeral sa dookola, či tam niekto je. Nikde nikoho som nevidel, ale v tedy mi to už bolo aj jedno. Veď som predsa mŕtvy! Kto by ma mohol prenasledovať? Sadol som si na peň starého stromu. Musel som si odpočinúť.
Ako som sa znova trápil nad tým istými otázkami, prišiel ku mne vlk. Bol som tak zahĺbený, že som si toho ani nevšimol. Keď som zistil, že pri mne sedí, veľmi som sa zľakol. Vyskočil som pomaly dva metre do vzduchu, ale on len na mňa pozeral a nič viac. Všimol som si, že je na normálného vlka príliš veľký, a že má ľavé oko červené a pravé čierne. A zrazu som niekoho začul. Nebolo to normálne, ako keď niekto hovorí, ale cítil som aj pocity toho daného. A ten daný mi hovoril: ,,Buď pozdravený Mithrellas, syn Kráľa všetkého času." Bol to ten vlk. Chápete? Telepaticky ku mne hovoril! A ešte k tomu mi povedal, že mám otca, ktorý je kráľ! Nevedel som čo k tomu povedať, tak som naňho pozeral s otvorenými ústami. A on pokračoval:,, Poď za mnou." A rozzutekal sa. Ako na prekvapenie som šiel za ním. Nechápal som prečo, ale šiel.
Po 10 minútach predierania sa cez hustý lesný porast sme prišli k veľkej kupole, v ktorej bolo nejaké zrkadlo. Videl som v ňom celý môj život a život iných ľudí. Všetko išlo tak rýchlo, že som to nestihol spracovať čo sa tam udialo. Zastavilo sa to vtedy, keď som bol ešte v škole, v ten deň, keď sa začala táto nočná mora. A vlk hovoril: ,, Toto je zrkadlo budúceho času. Tvoj otec ma povolal, aby som ťa tu zaviedol. Ja som Wirth, Priateľ času. Ty si jediný jeho syn, ktorý môže zachrániť čas a všetkých ľudí z tvojho sveta, a tým myslím aj seba," povedal Wirth telepaticky a cítil sa pritom nejako pochmúrne. A ja, že mám zachrániť svet?
Ďalej pokračoval:,, cítim, že sa bojíš. Nemusíš sa ma báť a ani tvojho otca. Veríme ti, že to zvládneš. Na tvoje otázky, ti musí odpovedať Kráľ." Chcel som prehovoriť, ale nezmôhol som sa na slovo. Taký nával informácií som ešte v živote nezažil.
,,Ak chceš zachrániť seba a ostatných, musíš rozbiť toto zrkadlo." hovorí Wirth. ,, Ale dá sa to iba pomocou kúzla, no nikto to kúzlo nepozná. Ale viem kde ho nájdeš. Je schované v knihe všetkých kúziel, v Argeme. Nachádza sa v areály tejto školy. Ale pozor; tú knihu smie otvoriť iba ten, ktorého nazývajú Argetlam, Strieborná ruka. Mnohí sa o to pokúšali, ale neuspeli. Premenili sa na strieborné listy. Tvoj otec verí, že ty to dokážeš. Ale dávaj si pozor na tvory, ktoré žijú v lese a pobehujú po škole. Zatiaľ sa ti nič nestalo, pretože sa o teba nezaujímali. Veľa šťastia!" a odišiel. Ostal som tam sám. A znova ma trápili otázky; čo ak nie som Argetlam? Aké tvory? Kde mám začať hľadať?...
