XXX.

5 1 0
                                    

Na Zemi mojej izby boli lupene ruží. Tie lupene viedli k posteli kde bolo srdce z lupeňou. No a na posteli sedel vysmiati Jacob iba v boxerkach.

Úprimne sa mi chcelo zvracať. Toto sa mi vôbec nepáči. Nechápem čo sa to tu deje.

Šestnásť roční chalan čaká v mojej izbe asi na mňa iba v boxerkach.

Jacob sa postavil a prišiel ku mne. Začal ma bozkávať. Na krku, na puse proste všade.

,, Čo to robíš? " Spýtala som sa ho.

,, Tri krát hádaj zlato. Zasnúbili sme sa musíme to oslaviť. " Pobozkal ma a odniesol ma na postel.

Strašne som sa chcela brániť. No nešlo to. Pohľadom som prechádzala po izbe. Až som sa zastavila v rohu izby.

Stolička ktorá tam bola nemala tieň. Niekto tam stojí a má na sebe kúzlo neviditeľnosti. Hneď ma napadlo že to je matka.

Jacob ma začal vyzliekať. Chcela som plakať ale neplakala som. No a to čo sa stalo potom vám asi dôjde.

***
Ráno som sa zobudila o piatej. Jacob ma objímal rukami.

Pozrela som sa do rohu. Stolička už mala tieň. To znamená že matka odišla v noci. Alebo ráno. To je jedno proste odišla.

Pomaly som jeho ruky dala dole. A postavila som sa. A v tom mi to došlo. To čo sa písalo v tej knihe.

Zo šatníka som si zobrala oblečenie a išla som sa osprchovať, a urobiť ranú hygienu. Potrebujem ho zo seba zmyť.

Keď som prišla do izby Jacob ešte spal. Bolo šesť hodín a ja som rozhodne nechcela byť s ním v miestnosti.

Išla som do šatníka a tajnou chodbou som prišla až na záhradu. Chcem byť sama.

No samota mi dlho nevydržala. Za mnou sa ozvali kroky. Nemusela som sa otočiť. Túto chôdzu som dobre poznala.

,, Nevedela som že ste tu ostali spať. "

,, Pôvodne to v pláne nebolo. Ale moji rodičia sa zakecali z tvojimi. Teda z tvojimi otcom. Tvoja mama tam nebola. " Povedal Regulus a sadol si vedľa mňa.

,, To by vysvetľovalo všetko. "

,, Čo tým myslíš? "

,, Ale nič. " Odvetvia som ale mala som slzy na krajíčku.

Reg mi otočil hlavu k nemu aby sa na mňa pozrel. Nechcela som sa na neho pozerať tak som sa pozrela dole. Ale hlavu mi zdvihol a ja som sa mu pozerala do očí.

Úprimne nikdy som si neuvedomovala že má také krásne oči. Ako to že som si to pred tým nevšimla.

,, Tak fajn teraz mi pekne povedz čo sa stalo. " Nemohla som mu klamať. Pred ním to proste nedokážem.

Piaty záškodníkTahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon