Skroť si ma ✓

48. Ochranca

Kyren Wraith

Nemal dobrý pocit z toho, že Tairu od celého toho šialenstva odstavil. Nemal však na výber. Už dávno nešlo iba o ňu. Mimo to by si vedel nájsť desiatku ďalších dôvodov, prečo jej zabrániť v boji proti tomu hadovi, ktorý práve vládol temnote.

Premiestnil ju do bezpečia k Dukun. Bolo to dostatočne ďalekoho od toho všetkého. A od Warrlina. Po tom všetkom čo videl by nezniesol, keby sa tí dvaja ocitli v jednej miestnosti. Vedel, že to čo sa medzi nimi udialo nebolo z jej strany skutočné, no i tak by besnel. Správna dávka zúrivosti bola na mieste, no byť jej viac, robil by chyby a to si nemohol dovoliť.

Konečne mu naozaj patrila a on okolo nej odmietal naďalej našľapovať po špičkách. Keby len nebola tak tvrdohlavá, keby neodišla, ale zostala s ním. Keby nekonala tak impulzívne... Bolo príliš veľa keby, ktoré mu behali po rozume. Pretože za každým z tých keby nasledovala iba jedna myšlienka – všetko mohlo byť inak.

Konečne sa dostal na Mesačný hrad, kde naňho čakali alfovia pôvodných svoriek a Tasel. Čoskoro mali vyraziť do paláca.

„Má akýsi problém. So mnou, s Mesačným hradom, s našou svorkou... Však to poznáš," Kaiden pohodil hlavou k preskleným dverám vedúcim na balkón. Samozrejme, že to poznal. Nevraživosť medzi Temními prízrakmi a Mesačnou svorkou tu bola vždy.

„Vybavím to. Najprv so Siarom, potom s temnotou a nakoniec s Tairou," povzdychol si Kyren. Mal pocit, že ho tlačí čas. Potreboval, aby Siar spolupracoval.

„Aby si to stihol skôr, ako ti odkusne hlavu," zachechtal sa Kaiden.

Kyren sa naňho zamračil. Nie nenávistne, ale s istou obavou, pretože vedel, že by sa niečo podobné mohlo veľmi ľahko stať. Pri Taire trebalo rátať s každou možnosťou.

Prešiel okolo Tasela, ktorému rozstrapatil vlasy a vyšiel na balkón.

„Vždy v tebe bolo viac," oprel sa o zábradlie kúsok od Siara. „Som rád, že vedieš svorku."

Siar sa naňho ani neotočil. Skoro by sa zdalo, že si jeho prítomnosť ani nevšimol. Tu šlo ale o nepredstieranú ignoráciu.

„Myslím to úprimne, Siar. Nejde iba o to, že si si do mňa nikdy nekopol." Konečne na jeho tvári zbadal zmenu. Dobre si pamätal každého, kto odmietol hrať Xingovu hru. Mohol to spraviť, mohol si kopnúť, vyzúriť sa. Ostatne, práve uňho by sa našlo hneď niekoľko dôvodov.

„Keby si len vedel, koľkokrát som to chcel urobiť. Pridať sa k otcovi, nechať si vymyť mozog jeho nenávisťou. Už ako malý som vedel, že to čo sa vo svorke deje nie je v poriadku. Xing bol zlomený, rozožraný zaživa."

„Občas som si predstavoval, že by sme raz mohli mať viac bratský vzťah. Spájal nás rovnaký vzdor a odpor voči Xingovi."

„A ja som si občas predstavoval, ako sa ťa zbavím už navždy," vyceril naňho zuby Siar. Nepáčilo sa mu, kam sa tento rozhovor uberá. Chcel si Kyrena držať ďalej od tela.

„Jasné, nečakal som objatia alebo tak. Len... potrebujem tvoju pomoc. V tomto boji nám ide o veľa. O svet ako ho poznáme, o naše svorky a... Možno si povieš, že som sebec, no ide mi o Tairu a nie len o ňu."

Jeden pohľad do Kyrenovich očí mu stačil na to, aby pochopil o čom hovorí. Mohol si nahovárať čo chcel, no spájala ich rovnaká krv.

„Pomôžem, ale mám podmienku. Až bude po všetkom, necháš ma napokoji. Budem chodiť na tie veľké stretnutia alfov, ale viac spolupráce odo mňa nečakaj."

„V poriadku." Podali si ruky a vrátili sa dnu, aby zosnovali nejaký plán útoku.

---

(Kráľovstvo krvavého úsvitu)

„Vravel som, že máme postupovať pomaly z vonku," zašepkal do tmy, Rhyon.

„Nemáme toľko času ani síl," odvetil mu Kyren. I keď sa to snažil zamaskovať, nervozita v jeho hlase bola badateľná. Síce si obhliadli palác, no nerátali s tým, že jeho útroby budú ponorené do úplnej tmy.

Kyren bol nervózny nie len zo situácie, ktorá im vôbec nehrala do karát, ale aj z Tairy. Tá síce sladko spala, no vedel, že až sa prebudí bude vytočená ako ešte nikdy. Dukun mu nevedela povedať ako dlho ju udrží mimo. Jej odhad bol jeden deň. To im nedávalo ani poriadny čas na spánok, ktorý by im všetkým padol vhod po tom, čo sa udialo v podstate iba pred pár hodinami. Keby bola situácia iná, počkal by. Lenže teraz nemohol. Nedopustí, aby sa s tým temným hadom stretla, alebo s ním nebodaj bojovala. V stávke bolo priveľa.

A tak teda blúdili tmavými chodbami paláca. Mali aspoň toľko rozumu, aby sa nepremiestnili rovno do korunnej siene. Predsa by ich tam Warrlin nečakal sediac na tróne ako ľahký cieľ, však? Skôr by hupsli do pasce. Kyren so Siarom kráčali prví, za nimi Tasel a za ním zas Kaiden s Rhyonom. Vĺča bolo síce mocné, no veľmi zraniteľné a tak ho chránili.

„Zablúdili sme," ozval sa Siar.

„Hlúposť," zavrhol akúkoľvek zmienku o zlyhaní Kyren.

„Myslím, že má pravdu," pritakal Siarovi Rhyon.

„Možno by sme mali použiť oheň," navrhol Kaiden.

Zastavili sa, aby prebrali ďalší postup. Či riskovať ľahšie prezradenie ohňom, alebo sa premiestniť priamo do trónnej siene, kde sa mohli ocitnúť rovno v pasci.

„Kde je?" ozval sa hlas, ktorý nepatril ani jednému z nich, no jeho majiteľ ako keby stál priamo medzi nimi.

„Oheň!" rozkázal Kyren. Tasel rýchlosťou blesku vytvaroval ohnivú guľu, ktorá ich osvetlila. Všetci skákali pohľadom z jedného na druhého a hľadali votrelca. Nikto tam však nebol.

„Ty si ju nepriviedol," prehovoril rovnaký hlas. Tentokrát ako keby vychádzal spoza kamennej steny. „Povedal som, že mi ju máš priviesť späť!" hlas sa ozval z tmy za nimi. Kľudná tónina bola v ťahu.

„Nikdy ti ju nevydám!" zvolal Kyren, žmúriac do hustej tmy.

Nastalo ticho.

„Zhasni to, nech sa nevyčerpáš," rozkázal malému Taselovi Kyren. Jeho silu ešte bude potrebovať. Nemôže dovoliť, aby sa vyčerpal ešte pred bojom.

A keď už boli odhalení, tak ich rovno premiestnil do trónnej siene, do tlamy temného hada.

Všetko alebo nič, vravel si Kyren, očakávajúc to najhoršie.

Taira White

Bolesť hlavy, šum v ušiach, hnusný dym horiacej levandule a jedno slovo v mojej mysli.

Zradca.

S týmto prichádzam k vedomiu. Je to pomalý a naozaj nepríjemný proces.

Otváram jedno oko, zakrúžim ním v priestore. Postava týčiaca sa nado mnou sa skloní nižšie. Otvorím aj druhé oko, aby som zaostrila na Dukun.

„Takže teraz ste parťáci? Zradila si ma pre jeho modré oči? Pravda, tie moje nepôsobia tak..."

„Fetuuina musí ísť," skočí mi netaktne do reči. Samozrejme, že ma vyháňa. Vlastne sa čudujem, že ma neodvliekli niekam do lesa. „Fetuuina vie. Videla."

„Och, videla som toho mnoho, pravda." Videla som tie prekliato žiarivé modré oči pred tým, než som odpadla! Bastard! Musím ísť? Tak idem. Vyškriabať mu oči, samozrejme. K tomu mi netreba ani temnotu.

„S mesiacom sila narastá. Jeho svetlo tmu pohltí."

„Fajn, Warrlina vyhodím na mesiac. Naozaj si mi pomohla. Ďakujem," rozhodím rukami vo dverách pred tým, než prekročím ich prah.