Fifty shades of GOGO

Nával stresu

Keď som došla domov, nič som si nevšímala. Asi preto som sa 7 krát potkla o prah a raz som narazila do brata. Tresla som dverami na mojej izbe a hodila som sa na posteľ. Nemôžem uveriť. To mu vážne treba toľko báb?

Pípla mi SMS-ka. Divila som sa, že sa mi odvážil napísať:

Dano: Ahoj, neuveríš, čo sa mi dnes stalo. Hehe :)

Myslela som, že mi praskne hlava od zúrivosti. Stisla som mobil. Otvorila klávesnicu. Hlavu som mala plnú viet, ktoré by som mu napísala. No mne len povolila ruka, nazúrený výraz sa zmenil na smutný a pokračovala som v plakaní. 

Po pol hodine konečne za mnou prišiel brat. No nepotešila som sa jeho návštevou. Bol stále v tom jeho špinavom tielku a v ruke držal pivo. Bolo také pokrčené že vyzeralo, že s ním aj spal.

"Vpohode ségra?" spýtal sa ležérne a odpil si z piva. Začala som ešte viac plakať:"Nič sa mi nestalo." Neviem, či niekto má takého brata ako ja, ale len mykol plecami a povedal:"No okej." Odišiel. Zdvihla som hlavu a zachrípnuto som naňho zakričala:"Aspoň vidím, ako sa o mňa zaujímaš!!" Pomaly otvoril dvere a kľudne povedal:"Ty si mi povedala že nič ti nie je tak nechápem, nad čím sa rozčuľuješ. Buď budeš úprimna alebo si to rieš sama." Zatvoril dvere a odišiel do obývačky.

Mal pravdu. Som hlúpa. Mala som mu to rovno povedať a nie sa tam hrať na princeznú "dobýjaj si moju pozornosť". Vysmrkala som sa, utrela slzy, vstala. No keď som položila ruku na kľučku, ronila som ďalšie slzy. Potiahla som nosom a otvorila dvere. Potichu som si prisadla k bratovy.

"Dnes som videla môjho chalana bozkávať sa s inou," vyšlo len tak zo mňa. Brat zamrzol. Vypadlo mu pivo a celé sa rozlialo po koberci. "Mimochodom, to si upraceš," dodala som smutne. Rozplakala som sa tam. Potom ma zobral do jeho náručia a povedal:"Zabudni na neho. Očividne si ťa nezaslúži, taký dement." V tedy som spustila ešte väčší plač. Bol to super človek. Do teraz. Neviem, či by som sa mala na neho hnevať alebo nie. Brat ma potľapkal po pleci a povedal:" Neplááč. A ako sa vlastne volal? Jakub? Alebo Dano?" Vtedy nastal hurikán plaču. Nie a nie ho zastaviť. Podal mi servítok. Chvíľu sme sa ešte rozprávali o vzťahoch. Trošku sa mi hnusilo to jeho tielko, ale bolo mi s ním fajn. Nakoniec mi povedal jeden vtip a so smiechom som išla spať. Poradil mi, nech sa poriadne z toho vyspím. Takže plán na zajtra: Spať až do 10tej...

Ráno som sa zobudila. Bolo mi oveľa lepšie ako včera, lebo som úplne zabudla, nad čím som plakala. Budem sa nesnažiť si spomenúť. Pozrela som sa na hodinky. 10:24. Moja misia splnená. S úsmevom som vyšla z izby a sadla vedľa brata na gauč. "Bré ráno," pozdravila som ho. "No čo, agentka 00K? Podarilo sa Vám splniť misiu spať čo najdlhšie?" Len som prikývla a išla som do kuchyne. Ako som si chystala praženicu, pozrela som sa do kalendára, čo by som mala mať dnes na pláne. Piatok, sobota,....eee... nedeľa... Prehodila som stranu. "DO KELU!!!!" Dnes mám maturitné skúšky!! Hodila som na seba kabát a vybehla na ulicu. Rozbehla som sa ku škole, ktorú mám, našťastie, blízko. Dobehla som do nášho pavilónu D. Stretla som kamarátky, ktoré dnes tiež maturovali. "Konečne si došla, kde si trčala? Zmeškala si skúšku z Angliny a z Biológie." Tresla som sa po hlave:" Akurát len na tie dve som bola naučená." Skormútene som sa tvárila asi pri každej jednej skúške.

Domov som prišla zas a raz zničená. Brat sa len kývol zvedavo hlavou."Anglina, Biola a ostatné som sa neučila." Smutne som si vedľa neho sadla. "Viem že ti to bude k ničomu, ale neviem ti teraz k tomu nič povedať," povedal smutne brat. Mávla som rukou a išla do izby.

V tomto svete to už nevydržím. Čo také mám urobiť? Zapla som si Facebook. Na messengeri som mala 16 správ od Dana. Ani som ich nečítala, načo budem čítať správy od klamára?? FUh, je tu dusno. Musím zmeniť vzduch, povedala som si potichu. Otvorila som si okno, no v tom som dostala nápad. To je ono! Zmeniť vzduch!