Posledné stretnutie

1.5K 101 6
                                    

Ešte v ten večer som si našla ubytovanie na západnom česku. Myslím, že to tak bude najlepšie. No neviem, či mám všetko na cestu. Odísť som mala už o tri dni, no čím skôr tým lepšie. Vybrala som sa do mesta na nákupy. Pochodila som po meste, zháňala oblečenia. Nakoniec som si zašla do Tesca. Keď som už bola pri vode, zistila som, že mám všetko. Vybrala som sa k pokladni. Zahľadela som sa ešte na sladkosti. Mám nechutne veľkú chuť ma sladké. Išla som sa načiahnuť po čoko-tyčinke, nad ktorou som už hodnú chvílu slintala, no vtedy som zbadala, ako do tejto uličky ide Dano so svojim nákupom. Snažila som sa nenápadne a rýchlo ujsť, no neskoro. Všimol si ma a aj s košíkom sa za mnou rozbehol sa za mnou:"Klárááá! Počkáj!!!" Nakoniec sme obaja odložili košíky aj s nákupom na bok a zrýchlili beh. Dostihol ma na križovatke, lebo mi semafory prajú. "Ježiši celý čas ti vypisujem a ty si na nákupoch. Kde si bola?" Začali sa mi postupne púšťať slzy. Neodpovedala som. Keď som mala zelenú, išla som na druhú stranu. Išiel so mnou a stále ma ťukal do pleca:"Klára,Klárka, zlatko..." Vtedy mi už pohár trpezlivosti pretiekol a skríkla som na celé sídlisko:"TY MA NECHAJ NAPOKOJI!! JA SOM ŤA VIDELA A NEROB SA ŽE SA NIČ NESTALO!! A vidíš ma naposledy. Sťahujem sa." Rozbehla som sa ku vchodu. Nechápavo na mňa pozeral. Kútiky úst sa mu začali tvarovať do smutného výrazu. Neznášam toho necitlivého chalana!! Ako sa môže chváliť povolaním Youtuber??

Deň odchodu
"...Ten je už posledný?" Fučal brat ako mi pomáhal dávať veci do auta. "Nó ešte takých 5 sa tam nájde... ale nie." Usmiala som sa na neho. No jeho výraz vyzeral stále rovnako. "Vážne tam chceš ísť? Nechceš si to ešte rozmyslieť?" "Nie, už som plno rozhodnutá," povedala som, dala som mu pusu na líce a sadla do auta. Ako som položila ruky na volant, zamyslela som sa. Je mi to treba? Veď si ho nemusím... nie. Musím odísť. Vyšla som na cestu ešte stále kývajúc na brata. Jeho postava zašla do vchodu. Len pár minút cesty a začal mi chýbať. Však si budeme skypovať a písať. Ako som išla po diaľnici, nejaký pán ma predbiehal a zakýval mi. Keďže som videla len jeho siluetu, spokojne som mu tiež odkývala. Okienko sa pomaly zosúvalo dole. Objavila sa v tom okienku Dano. Vypleštila som oči. Snažila som sa zrýchliť, lenže moja spravodlivá noha nedokázala zrýchliť nad 90. Uvidela som pumpu. Dano ma postupne tlačil svojim autom na pumpu. Čo sa zbláznil? Odtlačil ma až na parkovisko. Vypla som motor a vyšla z auta.

Fifty shades of GOGODonde viven las historias. Descúbrelo ahora