Boli veľmi šťastný keď uvideli to obrovské krásne panstvo. To obydlie bolo z tmavého dubu so štyrmi poschodiami dvoma krídlami a s vysokou vežou v strede. Dokonca ani záhrada nestála za prevrátenie očí. Očarujúca fontána bublala. Včielky nad kvetmi obratne lietali. Celá rodina sa priam rozbehla do svojho nového domu. Padol večer a Frederika začala deti hnať do postele. Postupne uložila Josepha aj Máriu až sa nakoniec dostala k Barborke. Frederika prišla k Barborke do izby ale v tom niečo divné to malé dievčatko nečítalo knižku ako zvyčajne len tak stála na kolenách pri posteli a rozprávala sa s niekým ale Frederika nikoho vedľa nej nevidela. Potichu sa ozvala ,,Barborka poď už do postieľky,, To dievča sa strhlo ako keby ju zobudila. Bez slova sa premiestnilado postele. Frederike prebehol mráz po chrbte pomaly sa premiestnila k posteli a dala jej pusu ale Barborka bez nijakej emócie len zavrela oči. Frederika išla potichu dole za svojim manželom.
